Take a photo of a barcode or cover
4.43 AVERAGE
4.43 AVERAGE
The hell was that ending?
I'm sorry, I'm getting ahead of myself. After the notable improvement of City of Blades I was almost excited to pick up the final chapter. And at least for the first few chapters, it was pretty good. And then the ending happened.
The hell was that?
Maybe one day I can piece my brain together about what just happened, but man, this whole series is massively overhyped, at least for me.
I'll give the series as a whole a 3/5.
I'm sorry, I'm getting ahead of myself. After the notable improvement of City of Blades I was almost excited to pick up the final chapter. And at least for the first few chapters, it was pretty good. And then the ending happened.
The hell was that?
Maybe one day I can piece my brain together about what just happened, but man, this whole series is massively overhyped, at least for me.
I'll give the series as a whole a 3/5.
adventurous
challenging
dark
emotional
funny
hopeful
mysterious
sad
tense
medium-paced
Strong character development:
Yes
Loveable characters:
Yes
Diverse cast of characters:
Yes
Flaws of characters a main focus:
Yes
More a 4.5. Definite improvement from the second, but didn’t quite fully capture the magic of the first. Did I still cry? Yeah. The ending is really the strongpoint here!!
Predstaviť si svet tejto série nie je náročné, nakoľko je v podstate aj naším svetom. Jestvujú tu mnohé krajiny a každá z nich má svoju kultúru a aj svoje náboženstvo. Hlavne Kontinent je v tomto špecifický, nakoľko mu celé veky vládli božstvá, ktoré ho plnili magickými zázrakmi. Vláda bohov bola pre ľudí dobrá i zlá zároveň, nakoľko prinášali blahobyt i chudobu, nebezpečenstvo i ochranu, radosť i utrpenie a to všetko len preto, že sa časom bohovia prispôsobovali požiadavkám a predstavám tých, ktorí v nich verili.
Ale tam, kde jestvovala aj obrovská moc, sa zrodila aj túžba všetko to zničiť, hlavne ak ste boli zo susednej krajiny a žili ste v presvedčení, že to, čo majú na Kontinente, musí skončiť, pretože to ohrozuje váš spôsob života. Bohovia teda boli vyvraždení, hoci niektorí z nich prežili, prežili aj ich zázraky a ako sa ukazuje, stále ešte dosť aktívne „kopú nožičkami“ a ovplyvňujú dianie vo svojom okolí. Lenže vždy sa nájdu takí, ktorí sa proti tejto sile postavia, nakoľko teraz sa stáva predmetom pomsty a ničenia. Hlavní hrdinovia tejto série to teda nikdy nemali ľahké, no napriek tomu sa vždy snažili – pretože verili v to, čo robia. Rovnako aj Sigrud, hlavný hrdina tejto konkrétnej knihy .
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že trilógia Božské města vlastne predstavuje tri samostatné príbehy odohrávajúce sa v inom období, v iných mestách a jediné, čo ich spája je, že sa odohrávajú v tom istom svete a vystupujú tu väčšinou tie isté postavy, hoci niekedy v hlavných a inokedy vo vedľajších úlohách.
Do určitej miery je to pravda, nakoľko príbeh každej knihy je ukončený s poslednou stranou a potom sa v pokračovaniach dané udalosti spomínajú len okrajovo. Lenže pri čítaní tretej knihy som si uvedomila, že tieto udalosti sú prepojené ešte viac, nielen postavami alebo prostredím či faktom, že vždy ide o boj proti rebelujúcej božskej moci.
Ono totiž na pozadí týchto hlavných udalostí sa odohrávalo aj čosi iné, čo pomaly konalo a dozrievalo, až si to nakoniec prišlo po pomstu. A bola to pomsta dobre vychladená, nakoľko medzi udalosťami jednotlivých kníh ubehlo vždy niekoľko rokov a tak rozdiel medzi prvou a treťou knihou je zhruba dvadsať rokov (a možno aj o trošku viac). Ale až dej tejto konkrétnej knihy pekne spája udalosti celej trilógie a končene odpovedá na otázky, ktoré na konci prvých dvoch dielov ostali nezodpovedané.
V tomto smere bol závereční diel trilógie veľmi výživný. Poskytol mi vrstevnatý a na prvý pohľad zložitý dej, ktorý striedavo utekal vo vynikajúco vyostrenej akcii, aby sa vzápätí mohol plaziť pri plánovaní, opisoch a vysvetľovaniach. Toto striedanie však ani v najmenšom neničilo môj zážitok z čítania, ba práve naopak, ešte ho umocňovalo, nakoľko zrýchľujúce a zároveň aj spomaľujúce tempo vynikajúco fungovalo pri budovaní napätia, ktoré neustále gradovalo, až napokon vybuchlo v omračujúcom akčnom a zároveň silne emotívnom vyvrcholení.
Do značnej miery do umožňovali aj postavy, ktoré som si nesmierne obľúbila. Sigrud je výborný hlavný hrdina, je to odvážny a zároveň jednoduchý človek, ktorý to má v hlave urovnané, no v ktorom ostalo dostatok priestoru na prípadný vývoj, hoci aj maličký. Pri knihách pre dospelých si vždy uvedomím, aké je osviežujúce sledovať dianie očami postáv, ktoré to v hlavách majú väčšinou zrovnané, sú inteligentné a neboja sa svoj rozum ponamáhať, aby prišli s odpoveďami alebo riešeniami, ktoré hrdinovia YA literatúry väčšinou kvôli vlastnej naivite nie sú schopní vidieť.
Skrátka, toto tretie pokračovanie dalo výraznú a veľmi slušivú bodku za celou trilógiou. Autor v nej uzatvoril všetky čiastkové aj hlavné dejové línie, doprial všetkým postavám čo najveľkolepejší koniec a záver samotný bol práve dostatočne otvorený na to, aby nechal priestor pre fantáziu, no tiež emotívny, aby ma prinútil za postavami ešte dlho smútiť.
Město zázraků je v niečom úplne typickou urban fantasy, avšak jej spracovanie, námet, prostredie a niekedy aj postavy z nej robia úplne jedinečný kúsok. Autorovi sa podarilo vytvoriť zložitý a zároveň fascinujúci svet, ktorý sa dlhé roky vyrovnáva s konaním malej hŕstky osôb, či už boli božského pôvodu alebo išlo o ľudí. Posledným štádiom celej božsko-ľudskej vojny ma v úlohe hlavného hrdinu sprevádzal Sigrud, azda najzáhadnejší z doteraz predstavených postáv, ktorý je lojálny, odvážny a odhodlaný, no zároveň aj inteligentný, čo sa prejavuje v tom, čo všetko dokáže sám vysvetliť a odhaliť.
Vôbec všetky postavy v tejto sérii vždy používali rozum, čo je príjemné osvieženie oproti všetkým tým naivným rojkom. Sigrud do určitej miery ovplyvňoval aj plynutie deja, nakoľko v tom striedavo prichádzali akčné scény a potom tie pomalšie a hĺbavejšie, v ktorých premýšľal, plánoval alebo sa len rozprával s ostatnými. Kniha vo svojej podstate nie je príliš rafinovaná, nakoľko vo väčšine prípadov je jednoduché odhadnúť jej smerovanie (hoci, samozrejme, objavili sa aj nejaké tie prekvapenie a nečakané zvraty), avšak to nie je nedostatkom.
Autorov pútavý štýl zabezpečil, že som sa ani na chvíľku nenudila, vďaka jeho schopnosti vytvoriť rôznorodé postavy som sa tiež bavila a jeho jedinečný svet ma úplne fascinoval. Táto séria je príkladom, ako je možné zobrať všetky prvky zaužívané v žánri fantasy, no spracovať ich takým občas netypickým spôsobom, že z toho vznikne úplne jedinečný príbeh, ktorý je akčný, hĺbavý, emotívny a ja som z jeho čítania mala výborný zážitok.
recenzia: http://lili-darknight.blogspot.com/2019/02/tam-kde-to-zacalo-mesto-zazraku.html
Ale tam, kde jestvovala aj obrovská moc, sa zrodila aj túžba všetko to zničiť, hlavne ak ste boli zo susednej krajiny a žili ste v presvedčení, že to, čo majú na Kontinente, musí skončiť, pretože to ohrozuje váš spôsob života. Bohovia teda boli vyvraždení, hoci niektorí z nich prežili, prežili aj ich zázraky a ako sa ukazuje, stále ešte dosť aktívne „kopú nožičkami“ a ovplyvňujú dianie vo svojom okolí. Lenže vždy sa nájdu takí, ktorí sa proti tejto sile postavia, nakoľko teraz sa stáva predmetom pomsty a ničenia. Hlavní hrdinovia tejto série to teda nikdy nemali ľahké, no napriek tomu sa vždy snažili – pretože verili v to, čo robia. Rovnako aj Sigrud, hlavný hrdina tejto konkrétnej knihy .
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že trilógia Božské města vlastne predstavuje tri samostatné príbehy odohrávajúce sa v inom období, v iných mestách a jediné, čo ich spája je, že sa odohrávajú v tom istom svete a vystupujú tu väčšinou tie isté postavy, hoci niekedy v hlavných a inokedy vo vedľajších úlohách.
Do určitej miery je to pravda, nakoľko príbeh každej knihy je ukončený s poslednou stranou a potom sa v pokračovaniach dané udalosti spomínajú len okrajovo. Lenže pri čítaní tretej knihy som si uvedomila, že tieto udalosti sú prepojené ešte viac, nielen postavami alebo prostredím či faktom, že vždy ide o boj proti rebelujúcej božskej moci.
Ono totiž na pozadí týchto hlavných udalostí sa odohrávalo aj čosi iné, čo pomaly konalo a dozrievalo, až si to nakoniec prišlo po pomstu. A bola to pomsta dobre vychladená, nakoľko medzi udalosťami jednotlivých kníh ubehlo vždy niekoľko rokov a tak rozdiel medzi prvou a treťou knihou je zhruba dvadsať rokov (a možno aj o trošku viac). Ale až dej tejto konkrétnej knihy pekne spája udalosti celej trilógie a končene odpovedá na otázky, ktoré na konci prvých dvoch dielov ostali nezodpovedané.
V tomto smere bol závereční diel trilógie veľmi výživný. Poskytol mi vrstevnatý a na prvý pohľad zložitý dej, ktorý striedavo utekal vo vynikajúco vyostrenej akcii, aby sa vzápätí mohol plaziť pri plánovaní, opisoch a vysvetľovaniach. Toto striedanie však ani v najmenšom neničilo môj zážitok z čítania, ba práve naopak, ešte ho umocňovalo, nakoľko zrýchľujúce a zároveň aj spomaľujúce tempo vynikajúco fungovalo pri budovaní napätia, ktoré neustále gradovalo, až napokon vybuchlo v omračujúcom akčnom a zároveň silne emotívnom vyvrcholení.
Do značnej miery do umožňovali aj postavy, ktoré som si nesmierne obľúbila. Sigrud je výborný hlavný hrdina, je to odvážny a zároveň jednoduchý človek, ktorý to má v hlave urovnané, no v ktorom ostalo dostatok priestoru na prípadný vývoj, hoci aj maličký. Pri knihách pre dospelých si vždy uvedomím, aké je osviežujúce sledovať dianie očami postáv, ktoré to v hlavách majú väčšinou zrovnané, sú inteligentné a neboja sa svoj rozum ponamáhať, aby prišli s odpoveďami alebo riešeniami, ktoré hrdinovia YA literatúry väčšinou kvôli vlastnej naivite nie sú schopní vidieť.
Skrátka, toto tretie pokračovanie dalo výraznú a veľmi slušivú bodku za celou trilógiou. Autor v nej uzatvoril všetky čiastkové aj hlavné dejové línie, doprial všetkým postavám čo najveľkolepejší koniec a záver samotný bol práve dostatočne otvorený na to, aby nechal priestor pre fantáziu, no tiež emotívny, aby ma prinútil za postavami ešte dlho smútiť.
Město zázraků je v niečom úplne typickou urban fantasy, avšak jej spracovanie, námet, prostredie a niekedy aj postavy z nej robia úplne jedinečný kúsok. Autorovi sa podarilo vytvoriť zložitý a zároveň fascinujúci svet, ktorý sa dlhé roky vyrovnáva s konaním malej hŕstky osôb, či už boli božského pôvodu alebo išlo o ľudí. Posledným štádiom celej božsko-ľudskej vojny ma v úlohe hlavného hrdinu sprevádzal Sigrud, azda najzáhadnejší z doteraz predstavených postáv, ktorý je lojálny, odvážny a odhodlaný, no zároveň aj inteligentný, čo sa prejavuje v tom, čo všetko dokáže sám vysvetliť a odhaliť.
Vôbec všetky postavy v tejto sérii vždy používali rozum, čo je príjemné osvieženie oproti všetkým tým naivným rojkom. Sigrud do určitej miery ovplyvňoval aj plynutie deja, nakoľko v tom striedavo prichádzali akčné scény a potom tie pomalšie a hĺbavejšie, v ktorých premýšľal, plánoval alebo sa len rozprával s ostatnými. Kniha vo svojej podstate nie je príliš rafinovaná, nakoľko vo väčšine prípadov je jednoduché odhadnúť jej smerovanie (hoci, samozrejme, objavili sa aj nejaké tie prekvapenie a nečakané zvraty), avšak to nie je nedostatkom.
Autorov pútavý štýl zabezpečil, že som sa ani na chvíľku nenudila, vďaka jeho schopnosti vytvoriť rôznorodé postavy som sa tiež bavila a jeho jedinečný svet ma úplne fascinoval. Táto séria je príkladom, ako je možné zobrať všetky prvky zaužívané v žánri fantasy, no spracovať ich takým občas netypickým spôsobom, že z toho vznikne úplne jedinečný príbeh, ktorý je akčný, hĺbavý, emotívny a ja som z jeho čítania mala výborný zážitok.
recenzia: http://lili-darknight.blogspot.com/2019/02/tam-kde-to-zacalo-mesto-zazraku.html
adventurous
challenging
dark
emotional
mysterious
tense
fast-paced
Strong character development:
Yes
Loveable characters:
Complicated
Diverse cast of characters:
Complicated
What an ending. And definitely a five-freaking star! How this trilogy made me laughed and cried and doubt... no words.
This was absolutely bloody fantastic. Robert Jackson Bennet managed to somehow add even more layers to an already layered series, enough so that I contemplated re-reading the first two books just to able to appreciate them even more. It is an impressively wonderful trilogy and a world I am very sad to have to leave.
This third and last book of this marvelous trilogy follows Sigrud; after the events of the previous book he has lived off the grid when the news ofShara's death reach him and he decides to do what he considers he does best: revenge. While he was more at the sidelines in the earlier books, he now takes centre stage and the book's structure represents this.
I adored this: I found Sigrud's journey fascinating and him as a character wonderfully well-rounded and flawed, which is especially brilliant because he could have so easily become a walking trope. I am not usually a fan of the brooding, suffering, angry protagonist but him I adored. His development over these three books is believable and heartbreaking. Every single one of his actions, even the brutal ones, is infused with neverending sadness. He often acts without thinking and as a reader we follow: it is only in the aftermath of slaughter that Sigrud (and in extension the reader) pauses to consider that these were people, people with families of their own. There are no easy answers here and this is a big strength of this book and of Sigrud as the main focus. But even in all this sadness and horror, there is a sense of hope, of maybe finding a way to survive just for another day and another chance at making amends.
This is a very clever series, one that trusts its readers to think along and I love that in books. I had some things figured out in advance this time and could appreciate how brilliant the pieces were out in place. Still, even knowing what was to come in parts, this packed such an emotional punch when the big finale came along.
Very very worthy final book of a brilliant series.
First sentence:
"The young man is first disdainful, then grudgingly polite as Rahul Khadse approaches and asks him for a cigarette."
This third and last book of this marvelous trilogy follows Sigrud; after the events of the previous book he has lived off the grid when the news of
I adored this: I found Sigrud's journey fascinating and him as a character wonderfully well-rounded and flawed, which is especially brilliant because he could have so easily become a walking trope. I am not usually a fan of the brooding, suffering, angry protagonist but him I adored. His development over these three books is believable and heartbreaking. Every single one of his actions, even the brutal ones, is infused with neverending sadness. He often acts without thinking and as a reader we follow: it is only in the aftermath of slaughter that Sigrud (and in extension the reader) pauses to consider that these were people, people with families of their own. There are no easy answers here and this is a big strength of this book and of Sigrud as the main focus. But even in all this sadness and horror, there is a sense of hope, of maybe finding a way to survive just for another day and another chance at making amends.
This is a very clever series, one that trusts its readers to think along and I love that in books. I had some things figured out in advance this time and could appreciate how brilliant the pieces were out in place. Still, even knowing what was to come in parts, this packed such an emotional punch when the big finale came along.
Very very worthy final book of a brilliant series.
First sentence:
"The young man is first disdainful, then grudgingly polite as Rahul Khadse approaches and asks him for a cigarette."
So much cones together so perfectly in the last installment of Robert Jackson Bennett’s Divine Cities trilogy, City of Miracles. At the end of City of Blades, The only main characters still standing are Turyin Mulaghesh and Sigurd je Harkvaldsson, and both are deeply scarred. Mulaghesh is soon to be drawn into the world of Sapuri politics by Saypuri Prime Minister Shaya Komayd. And Sigurd has seen his daughter killed by Saypuri soldiers, and become a hunted man, wanted for murder. Not even the influence of Shaya and Mulaghesh can clear him this time.
City of Miracles begins 13 years later with the shocking assassination of Shaya Komayd, no longer in politics. And Sigurd comes out of exile to perform one last service for his old comrade, employer, ally, and friend.
But what he discovers when he tracks down the assassin is much, much larger than the death of one woman, no matter how important and loved she was. The gods are dead, or departed from the world, but some of their children, the Blessed, remain. One such child was captured many years ago, set apart, tortured, by those who sought to make if him a weapon. But the events of the years that have followed freed him, and he want revenge, and to be so powerful that he can never be hurt again. And he has learned that killing the other Blessed can make him stronger, perhaps even change him into a God.
What Sigurd discovers is that Shaya spent her final years trying to oppose him, trying to locate and hide the children of the Divine from their brother and would-be devourer. And that Tatyana, Shaya’s own adopted daughter, may be one of the Blessed. With Shaya dead, it falls to Sigurd to protect Shaya’s daughter Tatyana, and the other Divine children Shaya tried to save. And stop the child of darkness from becoming the last and only god.
Sigurd has allies - some old, some new. Turyin Mulaghesh is no longer in her prime, but she is the Minority leader in the Saypuri government, and has some power and influence. And Sigurd discovers the woman who has been Shaya’s ally in her attempts to find and save the Blessed children, and is now Tatyana’s guardian - Ivanya Restroyka, the former fiancee of, and now very wealthy heir to, Shaya’s long-dead lover Vo Votrov. And there is Malwina, a young Blessed girl who worked with Shaya, and who has the gift of manipulating time.
The City of Miracles draws together the various themes that have resonated through the series - questions about faith, loss, grief, revenge, violence, and trauma, and how we as human beings react to them, are shaped by them, and recapitulate them. We have seen so many examples of one trauma begetting behaviours that creates more - from the violent response if a colonised nation taking revenge, to the madness of so many individuals, human and divine, in the face of loss and pain. The tortured become torturers, the colonised become colonisers, the bereft become those who bereave others, again and again, and in the course if this, create yet more pain and violence continuing down through generations. And yet.... the miracle is that there is a way to end the cycle. To let go of the pain. And when that happens, so many things are possible.
A profoundly meaningful conclusion to a powerful work of imagination.
City of Miracles begins 13 years later with the shocking assassination of Shaya Komayd, no longer in politics. And Sigurd comes out of exile to perform one last service for his old comrade, employer, ally, and friend.
But what he discovers when he tracks down the assassin is much, much larger than the death of one woman, no matter how important and loved she was. The gods are dead, or departed from the world, but some of their children, the Blessed, remain. One such child was captured many years ago, set apart, tortured, by those who sought to make if him a weapon. But the events of the years that have followed freed him, and he want revenge, and to be so powerful that he can never be hurt again. And he has learned that killing the other Blessed can make him stronger, perhaps even change him into a God.
What Sigurd discovers is that Shaya spent her final years trying to oppose him, trying to locate and hide the children of the Divine from their brother and would-be devourer. And that Tatyana, Shaya’s own adopted daughter, may be one of the Blessed. With Shaya dead, it falls to Sigurd to protect Shaya’s daughter Tatyana, and the other Divine children Shaya tried to save. And stop the child of darkness from becoming the last and only god.
Sigurd has allies - some old, some new. Turyin Mulaghesh is no longer in her prime, but she is the Minority leader in the Saypuri government, and has some power and influence. And Sigurd discovers the woman who has been Shaya’s ally in her attempts to find and save the Blessed children, and is now Tatyana’s guardian - Ivanya Restroyka, the former fiancee of, and now very wealthy heir to, Shaya’s long-dead lover Vo Votrov. And there is Malwina, a young Blessed girl who worked with Shaya, and who has the gift of manipulating time.
The City of Miracles draws together the various themes that have resonated through the series - questions about faith, loss, grief, revenge, violence, and trauma, and how we as human beings react to them, are shaped by them, and recapitulate them. We have seen so many examples of one trauma begetting behaviours that creates more - from the violent response if a colonised nation taking revenge, to the madness of so many individuals, human and divine, in the face of loss and pain. The tortured become torturers, the colonised become colonisers, the bereft become those who bereave others, again and again, and in the course if this, create yet more pain and violence continuing down through generations. And yet.... the miracle is that there is a way to end the cycle. To let go of the pain. And when that happens, so many things are possible.
A profoundly meaningful conclusion to a powerful work of imagination.
There are some authors that you always wonder why they don't get more buzz. This is one of them.
The world building is epic, the story very human.
The world building is epic, the story very human.
Wow, this one really blew me away. The whole series was quite strong, but the final book was truly amazing. The way things are wrapped up, not just plot-wise, but for each character arc felt exactly where it needed to be.