Take a photo of a barcode or cover
3.89 AVERAGE
3.89 AVERAGE
This book messed with my head .. the writing is beautiful, very beautiful
challenging
dark
mysterious
reflective
slow-paced
AAAACH KUNDERA....
Tento rok som sa rozhodla dať priestor autorom, od ktorých som ešte v živote nič nečítala a hanbím sa k tomu v spoločnosti priznať. Ako prvý prišiel na rad Kundera a Ó MÔJ BOŽE, ako mi neskutočne liezol na nervy.
Jeho štýl písania by som podľa vzoru mansplaining nazvala writersplaining. K čitateľovi sa správa ako k malému žiačikovi, ktorému je potrebné z pozície autority všetko podať na rovinu, vysvetliť do detailov, nenechať absolútne žiadny priestor na vlastnú fantáziu či interpretáciu. Kundera vám povie, čo si máte myslieť, čo si určite nemáte myslieť a popri tom vám do detailov opíše, ako vyzeral kovový vešiak na kabáty v hotelovej izbe. Lebo, prečo nie. A ja som sa len chytala za hlavu a rozmýšľala, či mi to stojí za to.
Kvôli týmto vševysvetľujúcim tendenciám a absurdným odbočkám sú v románe nadmerné používané zátvorky, pomaly za každou druhou vetou pôsobia rušivo a vytáčali ma do nepríčetnosti.
Okrem toho všetkého mám už asi dosť Mužskej literatúry. Teda kníh, kde z každej vety kričí, že ju písal chlap a hlavné postavy sú arogantní mizogýni, ktorí sa k ženám správajú len ako k nástroju naplnenia vlastných túžob, či pomsty, a nie ako k rovnocenným cítiacim bytostiam. V tomto si Kundera môže podať ruky s Houllebecqom, zaraďujem ich do rovnakej kategórie. V Mužskej literatúre nehrozí, aby obsahovala dialóg dvoch žien a keď už, rozprávajú sa o chlapovi.
Samotný dej bol riedky, stále som čakala, že sa udeje niečo zaujímavé, alebo že sa konečne vôbec niečo udeje a na chvíľu preruší filozofovanie postáv nad vlastným životom a muzikologicko-etnologické exkurzy.
350-stranovú knihu som čítala 7 dní, čo je na moje pomery neskutočne dlho. Ak by nešlo o oslavovaného Kunderu, asi knihu po 100 stranách odložím na poličku a už sa k nej nevrátim.
Tento rok chcem dať šancu ešte jeho Neznesiteľnej ľahkosti bytia, ale až po nejakom čase, teraz radšej pre zmenu siahnem po nejakej ženskej autorke.
Moje hodnotenie: 2,5*/5
Tento rok som sa rozhodla dať priestor autorom, od ktorých som ešte v živote nič nečítala a hanbím sa k tomu v spoločnosti priznať. Ako prvý prišiel na rad Kundera a Ó MÔJ BOŽE, ako mi neskutočne liezol na nervy.
Jeho štýl písania by som podľa vzoru mansplaining nazvala writersplaining. K čitateľovi sa správa ako k malému žiačikovi, ktorému je potrebné z pozície autority všetko podať na rovinu, vysvetliť do detailov, nenechať absolútne žiadny priestor na vlastnú fantáziu či interpretáciu. Kundera vám povie, čo si máte myslieť, čo si určite nemáte myslieť a popri tom vám do detailov opíše, ako vyzeral kovový vešiak na kabáty v hotelovej izbe. Lebo, prečo nie. A ja som sa len chytala za hlavu a rozmýšľala, či mi to stojí za to.
Kvôli týmto vševysvetľujúcim tendenciám a absurdným odbočkám sú v románe nadmerné používané zátvorky, pomaly za každou druhou vetou pôsobia rušivo a vytáčali ma do nepríčetnosti.
Okrem toho všetkého mám už asi dosť Mužskej literatúry. Teda kníh, kde z každej vety kričí, že ju písal chlap a hlavné postavy sú arogantní mizogýni, ktorí sa k ženám správajú len ako k nástroju naplnenia vlastných túžob, či pomsty, a nie ako k rovnocenným cítiacim bytostiam. V tomto si Kundera môže podať ruky s Houllebecqom, zaraďujem ich do rovnakej kategórie. V Mužskej literatúre nehrozí, aby obsahovala dialóg dvoch žien a keď už, rozprávajú sa o chlapovi.
Samotný dej bol riedky, stále som čakala, že sa udeje niečo zaujímavé, alebo že sa konečne vôbec niečo udeje a na chvíľu preruší filozofovanie postáv nad vlastným životom a muzikologicko-etnologické exkurzy.
350-stranovú knihu som čítala 7 dní, čo je na moje pomery neskutočne dlho. Ak by nešlo o oslavovaného Kunderu, asi knihu po 100 stranách odložím na poličku a už sa k nej nevrátim.
Tento rok chcem dať šancu ešte jeho Neznesiteľnej ľahkosti bytia, ale až po nejakom čase, teraz radšej pre zmenu siahnem po nejakej ženskej autorke.
Moje hodnotenie: 2,5*/5
Bastante interesante la estructura narrativa del libro, en primera persona pero desde diferentes perspectivas de sus protagonistas algunas veces sobre los mismos hechos. Es extraño que me guste un libro con un protagonista que no me agrade en lo más mínimo, pero este lo logra. En general una novela bastante interesante y que retrata muy bien la vida en la Checoslovaquia comunista y cómo impactó la vida de diversos personajes.
It always takes me a little while to process books before I can decide how I truly feel about them. The words that pop into mind right after finishing the book are sad, ironic, bittersweet. The regrets of life & looking back, the loss of culture through time. There is also a feel emanating from the book coming from a Communist-era society, the pressures of needing to fit in (vs. standing out), an overall melancholy (amidst the dark, ironic humor) that permeates some eastern European works of that time period (Cold War era).
In a way it seems fitting to have read this novel in the winter as it has a cool, somewhat detached tone to it.
I enjoyed the descriptions of traditional/old Czech weddings, 'Ride of the Kings' ceremonies, and Czech/Moravian cimbalom bands. The folkloric traditions in the book sound beautiful & wonderful (even if they are tinged with regret in the novel).
Ride of the Kings:
Cimbalom band:
Though the overall tone was bleak & distant, I will rate the book a 4 for masterful & evocative writing (esp. since this was Kundera's first novel).
In a way it seems fitting to have read this novel in the winter as it has a cool, somewhat detached tone to it.
I enjoyed the descriptions of traditional/old Czech weddings, 'Ride of the Kings' ceremonies, and Czech/Moravian cimbalom bands. The folkloric traditions in the book sound beautiful & wonderful (even if they are tinged with regret in the novel).
Ride of the Kings:
Cimbalom band:
Though the overall tone was bleak & distant, I will rate the book a 4 for masterful & evocative writing (esp. since this was Kundera's first novel).
وحده كونديرا القادر على أن يتناول هذا النوع من الموضوعات دون أن يترك الملل يتسرب ولو للحظة الى نفسك
أيدولوجيا الحكم الشيوعي هي الاطار العام للرواية , والذي تدور في فلكه مصائر أبطالها .. في رأيي الصراع بين الفرد-والحرية الفردية- وبين هيمنة الحزب لم يكن هو أهم خيوط الرواية
فالصراع بداخل كل شخصية , بين ما يريده وما ينبغي له .. هو ما يجعلك تتوقف كثيرا امامه متأملا حالك أنت نفسك
طريقة السرد متعددة الرواة تعامل معها كونديرا بحرفية عالية
القسم الاخير من الرواية اتسم بايقاع سريع , دون أن يفقد خط تأملاته الفلسفية
النهاية جاءت في كنف الموسيقى والحلم فراقتني كثيرا
باختصار -وكعادة أعمال كونديرا- قضيت وقتا ممتعا مع الكتاب :)
أيدولوجيا الحكم الشيوعي هي الاطار العام للرواية , والذي تدور في فلكه مصائر أبطالها .. في رأيي الصراع بين الفرد-والحرية الفردية- وبين هيمنة الحزب لم يكن هو أهم خيوط الرواية
فالصراع بداخل كل شخصية , بين ما يريده وما ينبغي له .. هو ما يجعلك تتوقف كثيرا امامه متأملا حالك أنت نفسك
طريقة السرد متعددة الرواة تعامل معها كونديرا بحرفية عالية
القسم الاخير من الرواية اتسم بايقاع سريع , دون أن يفقد خط تأملاته الفلسفية
النهاية جاءت في كنف الموسيقى والحلم فراقتني كثيرا
باختصار -وكعادة أعمال كونديرا- قضيت وقتا ممتعا مع الكتاب :)
challenging
reflective
slow-paced
I have enjoyed Kundera's later work, but he has always failed at writing female characters. In this book, however, it's even worse. The objectification of women, the sexual harassment (dismissed by the main character), even the premise which runs through are all superficial. It's so overly misogynist, I don't even know how to respond.
funny
reflective
slow-paced
Plot or Character Driven:
Plot
Strong character development:
Yes
Loveable characters:
No
Diverse cast of characters:
No
Flaws of characters a main focus:
Yes
Content Warnings
Graphic: Rape, Suicide attempt
emotional
mysterious
slow-paced
Plot or Character Driven:
Plot
Strong character development:
Complicated
Loveable characters:
Complicated
Diverse cast of characters:
Yes
Flaws of characters a main focus:
No