Take a photo of a barcode or cover
4.15 AVERAGE
4.15 AVERAGE
slow-paced
Plot or Character Driven:
A mix
Strong character development:
Complicated
Loveable characters:
Complicated
Diverse cast of characters:
No
Flaws of characters a main focus:
Complicated
This book champions all things confederate: life on a southern plantation, slave-owning and it condemns the way the confederate states were treated after the war.
At one point, the argument is made that Northerners are racists and that only Southerners know how to treat "Darkies". This is illustrated by a "Yankee" woman who refuses to have a black woman as a nurse for her child. This argument works, but only with the presumption that blacks are not real people and should not be treated as such; that they need a specific kind of treatment, like animals.
Nevertheless, the book is compelling. You become attached to the characters because of the sheer amount of time you spend with them. And of course, the ending is spectacularly dramatic.
Also: Rhett is bae.
At one point, the argument is made that Northerners are racists and that only Southerners know how to treat "Darkies". This is illustrated by a "Yankee" woman who refuses to have a black woman as a nurse for her child. This argument works, but only with the presumption that blacks are not real people and should not be treated as such; that they need a specific kind of treatment, like animals.
Nevertheless, the book is compelling. You become attached to the characters because of the sheer amount of time you spend with them. And of course, the ending is spectacularly dramatic.
Also: Rhett is bae.
This is one of the few instances where I saw the movie before I read the book. The books captivated me, I lost a whole weekend to it over winter break in college.
Everyone has to read this book! I love it so much. The story is so sad at the end; I always cry.
adventurous
challenging
dark
emotional
inspiring
sad
tense
slow-paced
Plot or Character Driven:
Plot
Strong character development:
Complicated
Loveable characters:
Complicated
Diverse cast of characters:
Complicated
Flaws of characters a main focus:
Yes
Content Warnings
Graphic: Racial slurs, Racism, Slavery
phewwww. An epic novel indeed. Scarlett began to bore me towards the end, but overall I truly adored this book and the immersive feeling of being in Civil War times and experiencing the upheaval that occurred in such a contradictory era. Dreamy and romantic, I eventually grew tired of Scarlett, but Melanie was timeless. Wouldn’t read the last half again, but I sure would read the first half. I’ll be dreaming of ballgowns, barbecues, long summer days, and flirting with all the county men forever.
Keďže sa mi už nechce k tejto knihe vracať, nalepím sem celý môj rant, ktorý som ohľadom tejto knihy posielala kamarátke:
Ja som s touto knihou dosť bojovala, najprv mi prišla veľmi pomalá a potom som mala na všetko nervy, lebo ma štvala Scarlett ako postava, ktorá nie je ochotná zmeny, našťastie mi to zachránil ten dokonalý koniec, kde dostala to, čo si zaslúžila, a to byť sama.
Na tejto knihe mi vadili viaceré veci, hlavne tie problematické, pretože u klasík som zvyknutá, že keď sa v nej aj riešia nejaké kontroverzné veci a neukazujú sa z toho „objektívneho“ pohľadu, ako to v skutočnosti bolo, tak aspoň nastoľujú priestor na debatu. Tu mi to prišlo úplne jednostranné, rasistické a pod. Oslavovať Ku Klux Klan? Prirovnávať černochov k opiciam, vravieť, že sú hlúpi a podobne? Mne z toho bolo zle a hlavne každá jedna postava takto zmýšľala. Hoci som to čakala od tejto knihy, prekvapilo ma to, že to bolo až do takej miery a že o tom nebola žiadna diskusia, predstavovalo sa to ako fakt. Potom som sa teda zamýšľala, pre koho bola táto kniha písaná a kto ju čítal? V niektorých ohľadoch mi to prišlo, akoby niekto napísal knihu z pohľadu Hitlera z druhej svetovej vojny, kde je napísané, že neurobil nič zlé, a táto kniha sa dodnes oslavuje, mne to proste príde strašne čudné. To, že to „romantizuje“ pohľad na občiansku vojnu z pohľadu juhu ešte neospravedlňuje to ako hrozne sa k tejto téme pristupuje, toť môj názor.
Ďalšia vec, ktorá mi prekážala bolo, ako boli vyobrazené ženy. Môžeš si povedať, že veď Scarlett bola silná, nezávislá žena, ktorá odmietala podliehať konvenciám spoločnosti, že nebude tichá poslušná ženuška atď. No na druhej strane iba vidíš, že je úplne krutá a hrozná a sebecká osoba a do nebies vyhlásaná žena je práve Melanie, stelesnenie južanskej ženy. Čo to potom hovorí čitateľovi? Že Scarlett je skutočne „unwomanly“ a má za to v živote pykať? Mne to prišlo zvláštne, akoby to zobralo ideu feminizmu a postavilo ju na hlavu, proste som z toho blbá, že čo si tá autorka myslela o ženách už. Celkovo nechápem, či tie južanské ideály uctieva ako dokonalosť, a preto napísala túto knihu takýmto spôsobom, kde je všetko čierno-biele a jednostranné.
Posledná vec, na ktorú som sa dosť hnevala bola, ako bol vyobrazený „dobrý“ vzťah, že bol toxický. Rhett Scarlett v podstate znásilnil a ona bola z toho celá nadšená, že konečne stretla muža, ktorý prebral kontrolu a že to je dokonalosť. Wtf? Čo je to zas za odkaz?
Ja chápem, že nie každá kniha musí byť liberálna a dokonalá, ale byť úplne bez všetkých morals aj v rámci tónu knihy mi prišlo neznesiteľné a nedokázala som to takmer dočítať, posledných 80 strán som trpela, lebo už som nechcela Scarlett počúvať, tie jej dristy, ale ako vravím, musím uznať, že táto kniha mala dokonalý koniec, ktorý mi to vynahradil, neviem si predstaviť lepší osud, lepší koniec, záver, ktorú by postihol Scarlett a celý tento príbeh.
Ja som túto knihu čítala s kamarátkou, ktorej sa extrémne páčila, takže sme sa v celkovom názore rozchádzali, ale včera sme si zavolali a pokecali o nej a načrtla aj zaujímavé aspekty, pre ktoré sa mi kniha zapáčila. Ja som sa totiž dočítala na internetoch len to, že táto kniha je dôležitá len preto, že romantizuje juh, čo mi príde chabý dôvod na to, aby to vyhralo Pulitzerovu cenu, a že zobrazuje silnú ženskú postavu (pche, ale aj extrémne hroznú a poznám milión silných ženských aj sebeckých postáv, ktoré sa oplatí viac prečítať), ale kamarátka vravela, že táto kniha je dôležitá a zaujímavá preto, lebo ponúka pohľad na skupinu ľudí, ktorí nie sú ochotní zmeniť sa/prispôsobiť sa novej realite. Dosť jej to vraj pripomínalo jej starých rodičov, ktorí mali rovnaké názory a majú ich dodnes a niet ich zmeniť, niet im vysvetliť, že rasizmus je zlý, že manželstvo nie je jediná podstatná vec atď. A tomuto rozumiem, toto je vážne zaujímavý pohľad, mne tu len vadila tá jednostrannosť a chýbala akákoľvek diskusia.
Ja som s touto knihou dosť bojovala, najprv mi prišla veľmi pomalá a potom som mala na všetko nervy, lebo ma štvala Scarlett ako postava, ktorá nie je ochotná zmeny, našťastie mi to zachránil ten dokonalý koniec, kde dostala to, čo si zaslúžila, a to byť sama.
Na tejto knihe mi vadili viaceré veci, hlavne tie problematické, pretože u klasík som zvyknutá, že keď sa v nej aj riešia nejaké kontroverzné veci a neukazujú sa z toho „objektívneho“ pohľadu, ako to v skutočnosti bolo, tak aspoň nastoľujú priestor na debatu. Tu mi to prišlo úplne jednostranné, rasistické a pod. Oslavovať Ku Klux Klan? Prirovnávať černochov k opiciam, vravieť, že sú hlúpi a podobne? Mne z toho bolo zle a hlavne každá jedna postava takto zmýšľala. Hoci som to čakala od tejto knihy, prekvapilo ma to, že to bolo až do takej miery a že o tom nebola žiadna diskusia, predstavovalo sa to ako fakt. Potom som sa teda zamýšľala, pre koho bola táto kniha písaná a kto ju čítal? V niektorých ohľadoch mi to prišlo, akoby niekto napísal knihu z pohľadu Hitlera z druhej svetovej vojny, kde je napísané, že neurobil nič zlé, a táto kniha sa dodnes oslavuje, mne to proste príde strašne čudné. To, že to „romantizuje“ pohľad na občiansku vojnu z pohľadu juhu ešte neospravedlňuje to ako hrozne sa k tejto téme pristupuje, toť môj názor.
Ďalšia vec, ktorá mi prekážala bolo, ako boli vyobrazené ženy. Môžeš si povedať, že veď Scarlett bola silná, nezávislá žena, ktorá odmietala podliehať konvenciám spoločnosti, že nebude tichá poslušná ženuška atď. No na druhej strane iba vidíš, že je úplne krutá a hrozná a sebecká osoba a do nebies vyhlásaná žena je práve Melanie, stelesnenie južanskej ženy. Čo to potom hovorí čitateľovi? Že Scarlett je skutočne „unwomanly“ a má za to v živote pykať? Mne to prišlo zvláštne, akoby to zobralo ideu feminizmu a postavilo ju na hlavu, proste som z toho blbá, že čo si tá autorka myslela o ženách už. Celkovo nechápem, či tie južanské ideály uctieva ako dokonalosť, a preto napísala túto knihu takýmto spôsobom, kde je všetko čierno-biele a jednostranné.
Posledná vec, na ktorú som sa dosť hnevala bola, ako bol vyobrazený „dobrý“ vzťah, že bol toxický. Rhett Scarlett v podstate znásilnil a ona bola z toho celá nadšená, že konečne stretla muža, ktorý prebral kontrolu a že to je dokonalosť. Wtf? Čo je to zas za odkaz?
Ja chápem, že nie každá kniha musí byť liberálna a dokonalá, ale byť úplne bez všetkých morals aj v rámci tónu knihy mi prišlo neznesiteľné a nedokázala som to takmer dočítať, posledných 80 strán som trpela, lebo už som nechcela Scarlett počúvať, tie jej dristy, ale ako vravím, musím uznať, že táto kniha mala dokonalý koniec, ktorý mi to vynahradil, neviem si predstaviť lepší osud, lepší koniec, záver, ktorú by postihol Scarlett a celý tento príbeh.
Ja som túto knihu čítala s kamarátkou, ktorej sa extrémne páčila, takže sme sa v celkovom názore rozchádzali, ale včera sme si zavolali a pokecali o nej a načrtla aj zaujímavé aspekty, pre ktoré sa mi kniha zapáčila. Ja som sa totiž dočítala na internetoch len to, že táto kniha je dôležitá len preto, že romantizuje juh, čo mi príde chabý dôvod na to, aby to vyhralo Pulitzerovu cenu, a že zobrazuje silnú ženskú postavu (pche, ale aj extrémne hroznú a poznám milión silných ženských aj sebeckých postáv, ktoré sa oplatí viac prečítať), ale kamarátka vravela, že táto kniha je dôležitá a zaujímavá preto, lebo ponúka pohľad na skupinu ľudí, ktorí nie sú ochotní zmeniť sa/prispôsobiť sa novej realite. Dosť jej to vraj pripomínalo jej starých rodičov, ktorí mali rovnaké názory a majú ich dodnes a niet ich zmeniť, niet im vysvetliť, že rasizmus je zlý, že manželstvo nie je jediná podstatná vec atď. A tomuto rozumiem, toto je vážne zaujímavý pohľad, mne tu len vadila tá jednostrannosť a chýbala akákoľvek diskusia.
sento che questo libro con tutte le sue contraddizioni mi mancherà terribilmente. Melania, con la sua intelligenza taciturna, Mammy chiassosa e leale, e anche la signora Pittypat e i suoi continui svenimenti.
Chi però non scorderò sono Rossella e Reth due anime simili che han faticato tanto a comprendersi, capirsi ed amarsi, sullo sfondo un’america scissa e devastata dalla guerra di Secessione.
Non c’è dato sapere come sarebbe andata e ognuno può sognare quello che vuole, d’altronde domani è un altro giorno…
Chi però non scorderò sono Rossella e Reth due anime simili che han faticato tanto a comprendersi, capirsi ed amarsi, sullo sfondo un’america scissa e devastata dalla guerra di Secessione.
Non c’è dato sapere come sarebbe andata e ognuno può sognare quello che vuole, d’altronde domani è un altro giorno…