Take a photo of a barcode or cover
A review by lovegoodova
Memoáre v listoch by Emma Reyes
5.0
"Môj drahý Germán, dnes o dvanástej na obed Generál de Gaulle opustil Elyzejský palác a ako jedinú batožinu si odniesol jedenásť miliónov deväťstoštyridsaťtritisíc dvestotridsaťtri NIE vhodených do urien jedenástimi miliónmi deväťstoštyridsaťtritisíc dvestotridsiatimi tromi Francúzmi, ktorí ho tým odmietli. Vlny emócie, ktoré v nás správa vyvolala, mi pripomenuli najvzdialenejšiu spomienku z detstva..."
Týmito slovami začala autorka písať príbeh svojho detstva a tieto slová ma presvedčili o tom, že to bude mimoriadne čítanie. A veru že bolo, hoci trochu inak, ako by som podľa úvodných viet čakala.
Emma Reyes sa narodila v Kolumbii v 20-tych rokoch. Po strastiplnom ranom detstve sa so staršou sestrou dostali do kláštora, kde sa s nimi opäť nikto nemaznal a odkiaľ napokon ako 17 ročná ušla. Našla si prácu v hoteli, naučila sa čítať a písať, vydala sa, trpela, cestovala, vyštudovala a stala sa známou maliarkou. Jej nevšedný rozprávačsky talent si všimol jej priateľ Germán, ktorý ju presvedčil, aby mu príbeh svojho detstva napísala v listoch. Hoci Emma naliehala, aby si ich nechal pre seba, ukázal ich G. G. Márquezovi, ktorý bol z nich rovnako očarený. Presvedčiť ju, aby v nich pokračovala, im trvalo niekoľko rokov, napokon však súhlasila s ich vydaním, ale až po jej smrti...
Toto nie je spoiler, je to príbeh Emmy a vzniku tejto knihy, nájdete ho v doslove, chcela som sa s ním podeliť, pretože mi prišiel veľmi zaujímavý, no ešte zaujímavejšie je jeho prerozprávanie v 23 listoch. Nejde o typické memoáre, o detstve hovorí Emma veľmi autenticky, s detskou naivitou, explicitnými výjavmi a napriek prežitým hrôzam aj bez ľútosti, trpkosti či hnevu. Kniha je doplnená jej vlastnými obrazmi, ktoré jasne ilustrujú to, čo si prečítate medzi riadkami: že to dieťa v nej sa nikdy nestratilo.
Prečítajte si, z "písmenkovej" edície vydavateľstva Inaque je zatiaľ toto moja najobľúbenejšia
Týmito slovami začala autorka písať príbeh svojho detstva a tieto slová ma presvedčili o tom, že to bude mimoriadne čítanie. A veru že bolo, hoci trochu inak, ako by som podľa úvodných viet čakala.
Emma Reyes sa narodila v Kolumbii v 20-tych rokoch. Po strastiplnom ranom detstve sa so staršou sestrou dostali do kláštora, kde sa s nimi opäť nikto nemaznal a odkiaľ napokon ako 17 ročná ušla. Našla si prácu v hoteli, naučila sa čítať a písať, vydala sa, trpela, cestovala, vyštudovala a stala sa známou maliarkou. Jej nevšedný rozprávačsky talent si všimol jej priateľ Germán, ktorý ju presvedčil, aby mu príbeh svojho detstva napísala v listoch. Hoci Emma naliehala, aby si ich nechal pre seba, ukázal ich G. G. Márquezovi, ktorý bol z nich rovnako očarený. Presvedčiť ju, aby v nich pokračovala, im trvalo niekoľko rokov, napokon však súhlasila s ich vydaním, ale až po jej smrti...
Toto nie je spoiler, je to príbeh Emmy a vzniku tejto knihy, nájdete ho v doslove, chcela som sa s ním podeliť, pretože mi prišiel veľmi zaujímavý, no ešte zaujímavejšie je jeho prerozprávanie v 23 listoch. Nejde o typické memoáre, o detstve hovorí Emma veľmi autenticky, s detskou naivitou, explicitnými výjavmi a napriek prežitým hrôzam aj bez ľútosti, trpkosti či hnevu. Kniha je doplnená jej vlastnými obrazmi, ktoré jasne ilustrujú to, čo si prečítate medzi riadkami: že to dieťa v nej sa nikdy nestratilo.
Prečítajte si, z "písmenkovej" edície vydavateľstva Inaque je zatiaľ toto moja najobľúbenejšia