Take a photo of a barcode or cover
lili_darknight 's review for:
Assassin's Creed: Renaissance
by Oliver Bowden
Túto knihu som čítala veľmi dlho a nielen preto, že som medzitým čítala aj iné knihy. Nech som sa snažila akokoľvek, od určitého momentu som sa nedokázala prinútiť dočítať ju.
Z každého slova a predovšetkým z dialógov bolo jasne cítiť, že autor je buď nováčik alebo potrebuje skutočne dobrého poradcu, ktorý by sa nebál byť k nemu úprimný. (Čo ma dosť desí, keďže autor údajne píše už viac ako tridsať rokov.) Neviem nakoľko mal voľnú ruku pri písaní, ale táto kniha je presne ako hra. Každá kapitola je ako samostatná misia. Tu sa zastavíme a uvidíme, či vieš vyliezť na vežu. A zatiaľ čo je to veľká sranda v hre, pri čítaní ma to nútilo prevracať očami.
Príliš naivné, príliš priamočiare. Hlavný hrdina v podstate nemal výraznejšie problémy vždy dokončiť svoju misiu a hoci sa to ku koncu trochu začalo podobať niečomu, čomu by som dokázala aj uveriť (s trochou fantázie), bolo to príliš neskoro. Aj keby som dokázala nejako prežiť vystavanie príbehu, tie dialógy boli proste otrasné. Toľko melodrámy pokope som videla naposledy v divadle.
Pre mňa naozaj veľké sklamanie. Pravdepodobne sa pustím ešte do pokračovania a aj to asi len preto, čo ho už mám kúpené.
(Túto knihu by som neodporučila nikomu, ale ak ju už chcete čítať, urobte tak len v prípade, že ste nikdy v živote nehrali hru. Možno to pomôže.)
Z každého slova a predovšetkým z dialógov bolo jasne cítiť, že autor je buď nováčik alebo potrebuje skutočne dobrého poradcu, ktorý by sa nebál byť k nemu úprimný. (Čo ma dosť desí, keďže autor údajne píše už viac ako tridsať rokov.) Neviem nakoľko mal voľnú ruku pri písaní, ale táto kniha je presne ako hra. Každá kapitola je ako samostatná misia. Tu sa zastavíme a uvidíme, či vieš vyliezť na vežu. A zatiaľ čo je to veľká sranda v hre, pri čítaní ma to nútilo prevracať očami.
Príliš naivné, príliš priamočiare. Hlavný hrdina v podstate nemal výraznejšie problémy vždy dokončiť svoju misiu a hoci sa to ku koncu trochu začalo podobať niečomu, čomu by som dokázala aj uveriť (s trochou fantázie), bolo to príliš neskoro. Aj keby som dokázala nejako prežiť vystavanie príbehu, tie dialógy boli proste otrasné. Toľko melodrámy pokope som videla naposledy v divadle.
Pre mňa naozaj veľké sklamanie. Pravdepodobne sa pustím ešte do pokračovania a aj to asi len preto, čo ho už mám kúpené.
(Túto knihu by som neodporučila nikomu, ale ak ju už chcete čítať, urobte tak len v prípade, že ste nikdy v živote nehrali hru. Možno to pomôže.)