Scan barcode
A review by zuzie
Tanec smrti by Douglas Preston
5.0
K tejto dvojici autorov som sa dostala úplnou náhodou, vďaka ich knihe Zátiší z vranami, ktorá ma zaujala svojou obálkou (odporúčam). Neskôr ma úplne nadchla aj samotná kniha, aj keď mi nejaký ten mesiac trvalo, kým som sa do nej pustila. Napokon som neoľutovala. Keď som neskôr v knižnici narazila na túto knihu a zistila, že existuje nejaká séria "Pendergast" a že moja kniha nie je jediná s podobnou témou bola som šťastná prešťastná. Takže som ju vzala domov bez zaváhania.
Stretávame sa s rôznou zmesou postáv. Akosi sa v tejto knižke nazbierali, aby dali dohromady jeden z obrovských prípadov, aké kedy kto vyriešil. Poručík Vincet vytrvalo pátra a popri tom stráca nielen priateľov ale aj svoju dobrú povesť na policajnej stanici, keďže všetkým sa zdá jeho práca nelogická, akoby sa len naháňal za duchmi. V meste však "řádí" vrah a niekto by ho konečne mal zastaviť, lenže kto?
Všetky dôkazy smerujú na jednu osobu, ktorá je však v istej chvíli mŕtva, potom zas nie a pritom všetci tušíme, že ide o falošné obvinenie a na jeho očistenie by pritom stačilo predviesť skutočného vraha, lenže ako, keď ten je už niekoľko rokov považovaný za mŕtveho? Pendergastov brat Diogenes má všetko naplánované do posledného detailu a svoje plány očividne splietal po mnohé roky. Nám sa tak poskytuje pohľad na dva geniálne mozgy, ktoré sa púšťajú do boja proti sebe.
Musím priznať, že sledovať Diogeena a Pendergasta ako sa preťahujú o jednu hračku, pričom rozumové schopnosti oboch sú takmer vyrovnané, je naozaj pútavé a nútilo ma to čítať stále ďalej. Jeden urobí krok a druhý je buď o krok pred ním, alebo sa nechá zmiasť. Takže len čo som dočítala pár strán, nedalo sa prestať, pretože som sa znova dostala na miesto, ktoré si vyžadovalo nejaké rozlúsknutie a to sa ponúkalo len na ďalších stranách. Človek sa tak ani nenazdá a má za sebou celú knihu.
Pendergast je ako inak neskutočne inteligentný, sem tam o krok vpred, premýšľavý a hlavne sa snaží zastaviť svojho brata. A Diogenes? V živote by ma nenapadlo, že sa stretnem s niekým tak podobným Pendergastovi a zároveň tak odlišným a chladnokrvným. Okrem dvoch bratov, ktorí sa v knihe stávajú hlavnými postavami tam máme ešte Vincenta, ktorého som skutočne ľutovala v momente, keď musel uprednostniť riešenie prípadu pred svojím osobným životom, resp. keď konal v mene záchrany života niekoho iného. Takisto spisovateľ Postu a pracovníčka múzea boli dvojicou, ktorá to všetko tak pekne dopĺňala a vždy sa objavili v pravú chvíľu.
Prekvapivý je aj samotný záver knihy, kedy si myslíte, že už sa chýlite ku koncu, kedy sa všetko vyrieši, ale pritom zisťujete, že to ešte nie je koniec, že sa ešte musí udiať niečo, čo Vás totálne posadí na zadok a prinúti zhltnúť posledné kapitoly.
Stretávame sa s rôznou zmesou postáv. Akosi sa v tejto knižke nazbierali, aby dali dohromady jeden z obrovských prípadov, aké kedy kto vyriešil. Poručík Vincet vytrvalo pátra a popri tom stráca nielen priateľov ale aj svoju dobrú povesť na policajnej stanici, keďže všetkým sa zdá jeho práca nelogická, akoby sa len naháňal za duchmi. V meste však "řádí" vrah a niekto by ho konečne mal zastaviť, lenže kto?
Všetky dôkazy smerujú na jednu osobu, ktorá je však v istej chvíli mŕtva, potom zas nie a pritom všetci tušíme, že ide o falošné obvinenie a na jeho očistenie by pritom stačilo predviesť skutočného vraha, lenže ako, keď ten je už niekoľko rokov považovaný za mŕtveho? Pendergastov brat Diogenes má všetko naplánované do posledného detailu a svoje plány očividne splietal po mnohé roky. Nám sa tak poskytuje pohľad na dva geniálne mozgy, ktoré sa púšťajú do boja proti sebe.
Musím priznať, že sledovať Diogeena a Pendergasta ako sa preťahujú o jednu hračku, pričom rozumové schopnosti oboch sú takmer vyrovnané, je naozaj pútavé a nútilo ma to čítať stále ďalej. Jeden urobí krok a druhý je buď o krok pred ním, alebo sa nechá zmiasť. Takže len čo som dočítala pár strán, nedalo sa prestať, pretože som sa znova dostala na miesto, ktoré si vyžadovalo nejaké rozlúsknutie a to sa ponúkalo len na ďalších stranách. Človek sa tak ani nenazdá a má za sebou celú knihu.
Pendergast je ako inak neskutočne inteligentný, sem tam o krok vpred, premýšľavý a hlavne sa snaží zastaviť svojho brata. A Diogenes? V živote by ma nenapadlo, že sa stretnem s niekým tak podobným Pendergastovi a zároveň tak odlišným a chladnokrvným. Okrem dvoch bratov, ktorí sa v knihe stávajú hlavnými postavami tam máme ešte Vincenta, ktorého som skutočne ľutovala v momente, keď musel uprednostniť riešenie prípadu pred svojím osobným životom, resp. keď konal v mene záchrany života niekoho iného. Takisto spisovateľ Postu a pracovníčka múzea boli dvojicou, ktorá to všetko tak pekne dopĺňala a vždy sa objavili v pravú chvíľu.
Prekvapivý je aj samotný záver knihy, kedy si myslíte, že už sa chýlite ku koncu, kedy sa všetko vyrieši, ale pritom zisťujete, že to ešte nie je koniec, že sa ešte musí udiať niečo, čo Vás totálne posadí na zadok a prinúti zhltnúť posledné kapitoly.