Scan barcode
A review by zuzie
The First Patient by Michael Palmer
3.0
S Palmerom som sa nestretla po prvýkrát pri tejto knihe. Našťastie. Nechcem tým hneď v úvode naznačovať, že by táto kniha bola zlá, to nie, ale musím povedať, že som od neho čítala aj lepšie príbehy a tento bohužiaľ patril k tým priemernejším, aj keď svoje hodnotenie som napokon starostlivo zvažovala.
Príbeh nás zavedie spočiatku na Gabeovu farmu, ktorý je hlavnou postavou. Tam ho navštívi jeho dlhoročný priateľ a zároveň prezident Spojených štátov s prosbou o pomoc. Keďže ide o priateľa, ktorý mu neraz pomohol a poznajú sa už dlhé roky, Gabe jeho prosbu nezvažuje príliš dlho a odchádza spolu s ním do Bieleho domu, aby tam prebral miesto jeho doktora, ktorý z ničoho nič zmizol.
Kde by sme však boli, keby to bolo len takéto jednoduché. Prezidentov zdravotný stav, aj keď nie je nejako vážny má predsa len akési svoje chvíľkové odchýlky, ktoré zapríčiňujú to, že prezident sa v istých momentoch nechová práve príčetne a to by mohlo ohroziť jeho kariéru v budúcom volebnom období. Gabe sa teda dostáva do ťažkej pozície, jednak musí pátrať po tom, akou chorobou prezident trpí, ale zároveň premýšľať nad tým, či je prezident ešte skutočne schopný zastávať svoju funkciu aj napriek záchvatom, ktoré sa sem tam objavujú.
Rozhodne sa v prospech prezidenta, aspoň pokým nepríde na to, čo zvláštne sa deje v jeho tele, čo spôsobuje všetky tie zvláštne stavy. Popri tom však spoznáva krásnu Alison, ktorá v Bielom dome pracuje ako sestra a o ktorej si nie je tak celkom istý, či sa jej dá veriť alebo nie. Čím dlhšie je však Gabe obyvateľom Washingtonu, tým viac si je istý, že už nemôže veriť nikomu okrem seba. A aby toho nebolo málo, niekto sa ho snaží zabiť.
Príbeh ako vyšitý, viac písať nebudem, pretože je to predsa len príbeh zamotaný a ja sa bojím, aby som neprezradila priveľa. Spočiatku mi však pripadalo, akoby sa rozbiehal priam plazivým tempom, alebo mi len možno prezidentov záchvat neprišiel dostatočne zaujímavý, ktovie. Jediným plusom knihy bolo záverečné rozuzľovanie toho, čo sa tam všetko dialo, kto bol do čoho zapletený a podobne. Vtedy som mala pocit, že sa konečne niečo deje a že Palmer to predsa len nepokašľal tak veľmi ako som si spočiatku myslela. Chvalabohu.
Vrátim sa ešte k postavám. Gabe mi prišiel celkom sympatický, aj keď niekedy som už mala sama nervy z toho všetkého čo sa tam deje a čo som už ja začínala tušiť, ale on ako keby mal klapky na ušiach aj očiach, ale komu by sa nezapáčil kľudný doktorko, ktorý má rád kone? Naopak Drew (prezident) sa mi nepozdával už od začiatku. Akoby z neho vyžarovala nejaká nesympatickosť, akoby to bol taký opak Gabea, každopádne v závere dostal čo mu patrilo, aspoň dúfam. Páčila sa mi postava Gabeovho slepého priateľa, škoda, že nebol na viacerých stránkach, určite by som jeho prítomnosť ocenila. A potom tam bolo ešte mnoho postáv, ktoré mi neprišli nejako extra dôležité, alebo sa v príbehu mihli len na krátku chvíľu.
Každopádne verím, že toto nebude moja posledná kniha od Palmera a verím, že tie ďalšie budú lepšie ako prvé dve tretiny tejto knihy. Skôr by som si vybrala a opäť prečítala Sesterstvo, ako práve túto knihu. Ale ten koniec mal skutočne niečo do seba. Ani som nečakala, že sa tam skrýva toľko ľudí a toľko tajomstiev, koľko bolo napokon odhalených.
Príbeh nás zavedie spočiatku na Gabeovu farmu, ktorý je hlavnou postavou. Tam ho navštívi jeho dlhoročný priateľ a zároveň prezident Spojených štátov s prosbou o pomoc. Keďže ide o priateľa, ktorý mu neraz pomohol a poznajú sa už dlhé roky, Gabe jeho prosbu nezvažuje príliš dlho a odchádza spolu s ním do Bieleho domu, aby tam prebral miesto jeho doktora, ktorý z ničoho nič zmizol.
Kde by sme však boli, keby to bolo len takéto jednoduché. Prezidentov zdravotný stav, aj keď nie je nejako vážny má predsa len akési svoje chvíľkové odchýlky, ktoré zapríčiňujú to, že prezident sa v istých momentoch nechová práve príčetne a to by mohlo ohroziť jeho kariéru v budúcom volebnom období. Gabe sa teda dostáva do ťažkej pozície, jednak musí pátrať po tom, akou chorobou prezident trpí, ale zároveň premýšľať nad tým, či je prezident ešte skutočne schopný zastávať svoju funkciu aj napriek záchvatom, ktoré sa sem tam objavujú.
Rozhodne sa v prospech prezidenta, aspoň pokým nepríde na to, čo zvláštne sa deje v jeho tele, čo spôsobuje všetky tie zvláštne stavy. Popri tom však spoznáva krásnu Alison, ktorá v Bielom dome pracuje ako sestra a o ktorej si nie je tak celkom istý, či sa jej dá veriť alebo nie. Čím dlhšie je však Gabe obyvateľom Washingtonu, tým viac si je istý, že už nemôže veriť nikomu okrem seba. A aby toho nebolo málo, niekto sa ho snaží zabiť.
Príbeh ako vyšitý, viac písať nebudem, pretože je to predsa len príbeh zamotaný a ja sa bojím, aby som neprezradila priveľa. Spočiatku mi však pripadalo, akoby sa rozbiehal priam plazivým tempom, alebo mi len možno prezidentov záchvat neprišiel dostatočne zaujímavý, ktovie. Jediným plusom knihy bolo záverečné rozuzľovanie toho, čo sa tam všetko dialo, kto bol do čoho zapletený a podobne. Vtedy som mala pocit, že sa konečne niečo deje a že Palmer to predsa len nepokašľal tak veľmi ako som si spočiatku myslela. Chvalabohu.
Vrátim sa ešte k postavám. Gabe mi prišiel celkom sympatický, aj keď niekedy som už mala sama nervy z toho všetkého čo sa tam deje a čo som už ja začínala tušiť, ale on ako keby mal klapky na ušiach aj očiach, ale komu by sa nezapáčil kľudný doktorko, ktorý má rád kone? Naopak Drew (prezident) sa mi nepozdával už od začiatku. Akoby z neho vyžarovala nejaká nesympatickosť, akoby to bol taký opak Gabea, každopádne v závere dostal čo mu patrilo, aspoň dúfam. Páčila sa mi postava Gabeovho slepého priateľa, škoda, že nebol na viacerých stránkach, určite by som jeho prítomnosť ocenila. A potom tam bolo ešte mnoho postáv, ktoré mi neprišli nejako extra dôležité, alebo sa v príbehu mihli len na krátku chvíľu.
Každopádne verím, že toto nebude moja posledná kniha od Palmera a verím, že tie ďalšie budú lepšie ako prvé dve tretiny tejto knihy. Skôr by som si vybrala a opäť prečítala Sesterstvo, ako práve túto knihu. Ale ten koniec mal skutočne niečo do seba. Ani som nečakala, že sa tam skrýva toľko ľudí a toľko tajomstiev, koľko bolo napokon odhalených.