Take a photo of a barcode or cover
A review by dosumieva
O čase a vode by Andri Snær Magnason, Zuzana Stankovitsová
"Možno to budeme musieť nechať tak a nájsť útechu v irónii a apatii, osvojiť si filozofiu, ktorá nam pomôže sa so všetkými týmito zmenami zmieriť. Ak sme doba ľadová, musíme sa napojiť na chlad a vyrovnať sa s rozšírovaním ľadu, prestať sa upínať na zvieratá minulosti a prijať to, čím sme. Napojili sme sa na čierne slnko, sme matematickým dôsledkom tej nečakanej energie, ktorá vstúpila do rovnice, a výsledkom je vrstva asfaltu, sedimenty plastu, rozľahlé lány polí, hory odpadu a premnoženie kurčiat. Toto všetko sú stopy primátov, čo rozrezali čierne žily v zemskej kôre a zopár stoviek rokov prekvitali ako vodný kvet, než opäť zmizli pod vrstvou vegetácie a nových sedimentov."
Ach.
Hoci Magnason kritizuje konzumerizmus a kapitalizmus za riešenie nový systém nepovažuje. Práva žien, obnoviteľné zdroje atď. znejú pekne a určite sú (sú)časťou riešenia, ambície by nám mali siahať trochu ďalej.. svojim svedectvom až nápadne pripomína Attenborougha, ktorému táto *radikálnosť* taktiež chýbala. (= žiadna výzva k občianskej neposlušnosti, len by sme si mali trochu vstúpiť do svedomia no. A keď nie, veď ono aj tak príde doba ľadová, láska nemá zmysel lebo raz aj tak umrieme a všetky piesne sa zabudnú a knihy rozložia)
Takže taký Život na našej planéte len autor rád hovorí o tom, čo dokázali jeho predkovia (taká islandská rodinná sága s katastrofickými udalosťami v pozadí) a komunikuje s Dalai Lamom. Je to filozofické, i poetické, je to spirituálne.. a občas som sa cítila ako dieťa, ktorému musia povedať 3x, že projekt Manhatten zahŕňal 10 000 ľudí, ktorí boli vyslaní na púšť a hrali sa boha, či Prométea. Občas to bolo depresívne, ale veľa som sa toho aj naučila, dohľadala si a tak. Oceňujem, že spomína Palestínu (okrajovo) a Tibet.
A preklad bol krásny.
Ach.
Hoci Magnason kritizuje konzumerizmus a kapitalizmus za riešenie nový systém nepovažuje. Práva žien, obnoviteľné zdroje atď. znejú pekne a určite sú (sú)časťou riešenia, ambície by nám mali siahať trochu ďalej.. svojim svedectvom až nápadne pripomína Attenborougha, ktorému táto *radikálnosť* taktiež chýbala. (= žiadna výzva k občianskej neposlušnosti, len by sme si mali trochu vstúpiť do svedomia no. A keď nie, veď ono aj tak príde doba ľadová, láska nemá zmysel lebo raz aj tak umrieme a všetky piesne sa zabudnú a knihy rozložia)
Takže taký Život na našej planéte len autor rád hovorí o tom, čo dokázali jeho predkovia (taká islandská rodinná sága s katastrofickými udalosťami v pozadí) a komunikuje s Dalai Lamom. Je to filozofické, i poetické, je to spirituálne.. a občas som sa cítila ako dieťa, ktorému musia povedať 3x, že projekt Manhatten zahŕňal 10 000 ľudí, ktorí boli vyslaní na púšť a hrali sa boha, či Prométea. Občas to bolo depresívne, ale veľa som sa toho aj naučila, dohľadala si a tak. Oceňujem, že spomína Palestínu (okrajovo) a Tibet.
A preklad bol krásny.