Scan barcode
A review by zuzie
Darren Shan a Madame Okta by Darren Shan
4.0
Spočiatku som začala len pár kapitolami, pretože som si nebola istá, čo ma čaká. V tejto knihe je však už aj samotný úvod prekvapivý a tak som čítala a čítala a zrazu som sa nenazdala a bolo pol druhej ráno a ja som mala za sebou 27 kapitol. Len tak jedným šupom. Musím priznať, že takto ľahko sa mi čítajú len knihy od Meg Cabotovej a myslela som, že iné už nenájdem, ale táto do tej kategórie spadá tiež. Prvé slovo, riadok, veta, kapitola a zrazu ste na konci knihy a ani neviete ako. A to je podľa mňa pri knihe veľké plus. Keď Vás dokáže dostať do deja, ale hlavne, keď ju prečítate a vlastne ani neviete ako.
Príbeh o tom, ako sa dvaja chlapci vyberú do panoptika mi pripadal celkom zaujímavý a ani náhodou som netušila, čo by sa z toho mohlo neskôr vykľuť. A veruže sa vykľulo. Nie úplne dokonalý, ale zaujímavý príbeh Darrena, ktorý obľuboval pavúky (ktoré mňa dokážu na smrť vydesiť) a jeho kamaráta Steva, ktorí zrazu zistili, že svet okolo nich, nie je až taký obyčajný, ako sa na prvý pohľad mohol zdať. A hlavne, že nie každý človek je taký obyčajný ako by mohol vyzerať a že tí neobyčajní sú stále niekde medzi nami.
Toho hororového som tam čakala trochu viac. Možno som len veľmi otrlá ale mne príbeh strach nenaháňal. Skôr ma šokoval, predsa len kniha mala skôr taký nádych, akoby bola pre deti a niektoré udalosti, ktoré sa tam odohrali mi prišli, akoby.. neviem, neviem to popísať, ale proste to boli chvíle, kedy som si povedala, že wau, toto by som veru nečakala, ale stalo sa. Vtedy mi niekedy naozaj padla sánka.
Z postáv som si obľúbila Annie, koľkokrát sa Vám v príbehoch stáva, že niekto opisuje svoju mladšiu sestru v pozitívnom svetle? Veľmi málo a tak prišlo vhod, že konečne žiadne súrodenecké zvady, ale celkom milý vzťah medzi bratom a sestrou. A takisto ma dostala úprimnosť pána Hroozleyho, keď hovoril o "bežných" aj keď smutných upírskych veciach s trochou smútku v hlase, ale hlavne, že sa to nesnažil zapierať. Tým si ma získal, hlavne na konci knihy.
Som zvedavá hlavne na ostatné diely, ktoré dúfam, že budú strašidelnejšie ako tento prvý, ak nie, nič sa nedeje, aj táto časť stála za prečítanie.
Príbeh o tom, ako sa dvaja chlapci vyberú do panoptika mi pripadal celkom zaujímavý a ani náhodou som netušila, čo by sa z toho mohlo neskôr vykľuť. A veruže sa vykľulo. Nie úplne dokonalý, ale zaujímavý príbeh Darrena, ktorý obľuboval pavúky (ktoré mňa dokážu na smrť vydesiť) a jeho kamaráta Steva, ktorí zrazu zistili, že svet okolo nich, nie je až taký obyčajný, ako sa na prvý pohľad mohol zdať. A hlavne, že nie každý človek je taký obyčajný ako by mohol vyzerať a že tí neobyčajní sú stále niekde medzi nami.
Toho hororového som tam čakala trochu viac. Možno som len veľmi otrlá ale mne príbeh strach nenaháňal. Skôr ma šokoval, predsa len kniha mala skôr taký nádych, akoby bola pre deti a niektoré udalosti, ktoré sa tam odohrali mi prišli, akoby.. neviem, neviem to popísať, ale proste to boli chvíle, kedy som si povedala, že wau, toto by som veru nečakala, ale stalo sa. Vtedy mi niekedy naozaj padla sánka.
Z postáv som si obľúbila Annie, koľkokrát sa Vám v príbehoch stáva, že niekto opisuje svoju mladšiu sestru v pozitívnom svetle? Veľmi málo a tak prišlo vhod, že konečne žiadne súrodenecké zvady, ale celkom milý vzťah medzi bratom a sestrou. A takisto ma dostala úprimnosť pána Hroozleyho, keď hovoril o "bežných" aj keď smutných upírskych veciach s trochou smútku v hlase, ale hlavne, že sa to nesnažil zapierať. Tým si ma získal, hlavne na konci knihy.
Som zvedavá hlavne na ostatné diely, ktoré dúfam, že budú strašidelnejšie ako tento prvý, ak nie, nič sa nedeje, aj táto časť stála za prečítanie.