Take a photo of a barcode or cover
iva_trimpalik 's review for:
Velké maličkosti
by Jodi Picoult
"Pri príprave tejto knihy som sa pýtala bielych matiek, ako často sa s deťmi rozprávajú o rasizme. Niektoré vraveli, že príležitostne, iné priznali, že nikdy. Keď som tú istú otázku položila černoškám, odpoveď znela: Každý deň."
Jodi Picoult knihu Veľké maličkosti napísala primárne pre bielych, špeciálne pre biele ženy a seba samú. Autorka tématizuje nielen explicitný, ale i skrytý rasizmus bielych, ktorí tvrdia, že ich rasa nezaujíma, veď pri svojom konaní rasu ani nevnímajú. Naopak, černoška svoju rasu vníma a nie je to jej voľba, ale naučený spôsob pohľadu na svet, pretože okolie jej farbu pokožky nielen neustále pripomína, ale na základe rasy jej druhí dávajú i riadne facky. Ako sa zbaviť skrytého rasizmu bielych? Nuž, nestačí vnímať vlastné priviligované postavenie, potreba je zmeniť celý systém a mocenskú štruktúru, v ktorej sú jedni a priori a opakovane privilegovaní, druhí dehonestovaní.
Autorke sa podarilo napísať pútavý príbeh o rasizme pomocou jednoduchého jazyka. Samozrejme, keďže sa jedná o bielu autorku, napísaním tejto knihy sa vystavila kritike: Môže biela autorka vôbec písať o rasizme, keď ona sama ho nezažila? Osobne knihu odporúčam ako zdroj základných myšlienok o rasizme pre bielu populáciu, no zároveň sa treba vrhnúť na autorky, ktoré majú s témou aj osobné skúsenosti. Napriek kritike sa autorka zrejme venovala rozsiahlemu výskumu témy a vychádzala i z osobných výpovedí žien, ktorých sa rasizmus dotýka každý deň.
Okrem príbehu černošky Ruth, zdravotnej sestry, ktorá musí čeliť obvineniu a účastniť sa súdneho procesu, zdá sa, že práve pre svoju rasu, sa v knihe čitateľky a čitatelia dozvedajú i náhľady advokátky, ktorá zastupuje Ruth, a skinheada, respektíve bojovníka za árijskú rasu, ktorému sa po smrti syna rúca svet.
Oddychové čítanie o ťažkej a komplexnej téme.