Scan barcode
zuzie's reviews
436 reviews
Racek by Anton Chekhov
4.0
K tejto knihe som sa dostala viac menej náhodou prostredníctvom nového albumu Tomáša Klusa a podľa toho, čo som sa dočítala nie som jediná, ktorú tieto pesničky doviedli k tejto knihe. Čím viac som počúvala tie piesne, tak som akosi viac mala potrebu si prečítať túto hru, pretože som mala pocit, že napokon možno tým pesničkám viac porozumiem a nakoniec si prečítam aj niečo z "iného súdka".
Racek je skutočne útla knižočka, ktorú sa mi podarilo prečítať počas cesty vlakom do školy. Úprimne sa priznávam, že niektoré veci som si musela prečítať viackrát preto, lebo mi akosi nechcelo "dopiecť" iné zase preto lebo sa mi páčila ich formulácia. Bola to príjemná zmena.
Kniha je príbehom - divadelnou hrou, takže väčšinou sledujeme rozhovory postáv, v ktorých som spočiatku mala trochu zmätok a párkrát som sa musela vrátiť na prvú stranu, aby som si pripomenula, kto je vlastne kto. V príbehu sa prelína množstvo vzťahov, resp. lások, ktoré sú väčšinou jednostranné, nenaplnené a ich hlavní hrdinovia sa väčšinou napokon len trápia, pretože svoj osud proste zmeniť nevedia.
Najsympatickejšia mi bola postava Trepleva, nádejného spisovateľa, ktorý sa snažil písať moderne, vidieť do budúcnosti. Spočiatku sa mi tiež páčila postava Niny, tá však napokon akoby stratila tú svoju iskru a v mojich očiach sa zmenila. Samotný Trigorin, čoby jeden z hlavných aktérov mi veľmi sympatický nebol už od začiatku, akosi som mu proste nevedela prísť na chuť. Och a nesmiem zabudnúť na Sorina, Treplevovho strýka, ktorý mi tam ako jediný pripadal aspoň trochu vtipný a taký, pri zmysloch. Ostatní akoby žili v inom svete. Ale to je asi len môj pocit, ktovie.
Rozhodne som čakala, že to celé bude dlhšie, že sa toho udeje viac, že tam bude viac príbehu, viac...hocičoho. Napokon som sa však dokonale uspokojila aj s tým, čo sa našlo na tých pár stranách a zanechalo to vo mne pocit, ktorý ani poriadne neviem opísať. Kniha sa mi však veľmi páčila a bolo v nej niečo, hlavne na konci, čo spôsobilo to, že sa mi na rukách objavili zimomriavky. Zvlášť po tom, čo som si nakoniec znova pustila pesničky od Klusa, tentokrát už ako človek poučený, ktorý vie o čom v nich ide.
Racek je skutočne útla knižočka, ktorú sa mi podarilo prečítať počas cesty vlakom do školy. Úprimne sa priznávam, že niektoré veci som si musela prečítať viackrát preto, lebo mi akosi nechcelo "dopiecť" iné zase preto lebo sa mi páčila ich formulácia. Bola to príjemná zmena.
Kniha je príbehom - divadelnou hrou, takže väčšinou sledujeme rozhovory postáv, v ktorých som spočiatku mala trochu zmätok a párkrát som sa musela vrátiť na prvú stranu, aby som si pripomenula, kto je vlastne kto. V príbehu sa prelína množstvo vzťahov, resp. lások, ktoré sú väčšinou jednostranné, nenaplnené a ich hlavní hrdinovia sa väčšinou napokon len trápia, pretože svoj osud proste zmeniť nevedia.
Najsympatickejšia mi bola postava Trepleva, nádejného spisovateľa, ktorý sa snažil písať moderne, vidieť do budúcnosti. Spočiatku sa mi tiež páčila postava Niny, tá však napokon akoby stratila tú svoju iskru a v mojich očiach sa zmenila. Samotný Trigorin, čoby jeden z hlavných aktérov mi veľmi sympatický nebol už od začiatku, akosi som mu proste nevedela prísť na chuť. Och a nesmiem zabudnúť na Sorina, Treplevovho strýka, ktorý mi tam ako jediný pripadal aspoň trochu vtipný a taký, pri zmysloch. Ostatní akoby žili v inom svete. Ale to je asi len môj pocit, ktovie.
Rozhodne som čakala, že to celé bude dlhšie, že sa toho udeje viac, že tam bude viac príbehu, viac...hocičoho. Napokon som sa však dokonale uspokojila aj s tým, čo sa našlo na tých pár stranách a zanechalo to vo mne pocit, ktorý ani poriadne neviem opísať. Kniha sa mi však veľmi páčila a bolo v nej niečo, hlavne na konci, čo spôsobilo to, že sa mi na rukách objavili zimomriavky. Zvlášť po tom, čo som si nakoniec znova pustila pesničky od Klusa, tentokrát už ako človek poučený, ktorý vie o čom v nich ide.
Upírske knieža by Darren Shan
4.0
Šiesta kniha pokračuje opäť tam, kde skončila predošlá. Darren sa dostáva z Upírskej hory v dosť ťažkom stave a netuší, ako sa mu podarí prežiť nasledujúcich niekoľko dní. V tom mu pomôžu prekvapivo vlci, ktorých som ja už v knihe nečakala, ale predsa len sa objavili, aby mohli Darrenovi pomôcť . Darren strávi pár týždňov s vlkmi a potom sa chce pokúsiť znova dostať do hory, aby mohol varovať ostatných upírov a povedať im svoje zistenia.
Darren sa totiž dozvedel, že Kurda, upír, s ktorým sa spriatelil nie je tak celkom oddaný ostatným upírom a že sa ich asi pokúša zradiť, Darren sa rozhodol, že to prezradí ostatným upírom, aby zabránil najhoršiemu. S pomocou vlkov sa teda pustí na púť smerom naspäť k hore, čo sa mu napokon aj podarí, ostáva už len prísť na to, ako oznámiť „novinu“ ostatným upírom a hlavne dúfať, aby mu ostatní uverili.
Darrenovi sa napokon podarí dostať pred upírov a povedať im, čo všetko sa mu podarilo nechtiac zistiť. Tí teraz musia vziať do úvahy všetko čo im Darren povedal a zvážiť, ako naložia nielen s jeho životom ale takisto aj to, ako sa vysporiadajú s vampírmi, ktorí sa im usídlili vďaka Kurdovi priamo v hore!
Táto kniha sa mi rovnako ako Skúšky smrti zdala dosť napínavá. A takisto nenudila, jednak zobrazovala Darrenov život s vlkmi, koniec v Upírskej hore a napokon samotný záver ma šokoval, aj keď čím viac som sa k nemu blížila, tým viac som ho možno očakávala, ale aj tak ma napokon prekvapil. Myslím, že táto časť je veľmi vydarená, hlavne čo sa týka napínavosti. Mala som pocit, že sa tam neustále niečo deje, že sa striedajú priestory, v ktorých sa príbeh odohráva, že sa tam objavilo viac postáv, viac takých...dejových línií, neviem presne ako to nazvať (život s vlkmi, putovanie do hory, vypočúvanie, súboj).
Darren sa totiž dozvedel, že Kurda, upír, s ktorým sa spriatelil nie je tak celkom oddaný ostatným upírom a že sa ich asi pokúša zradiť, Darren sa rozhodol, že to prezradí ostatným upírom, aby zabránil najhoršiemu. S pomocou vlkov sa teda pustí na púť smerom naspäť k hore, čo sa mu napokon aj podarí, ostáva už len prísť na to, ako oznámiť „novinu“ ostatným upírom a hlavne dúfať, aby mu ostatní uverili.
Darrenovi sa napokon podarí dostať pred upírov a povedať im, čo všetko sa mu podarilo nechtiac zistiť. Tí teraz musia vziať do úvahy všetko čo im Darren povedal a zvážiť, ako naložia nielen s jeho životom ale takisto aj to, ako sa vysporiadajú s vampírmi, ktorí sa im usídlili vďaka Kurdovi priamo v hore!
Táto kniha sa mi rovnako ako Skúšky smrti zdala dosť napínavá. A takisto nenudila, jednak zobrazovala Darrenov život s vlkmi, koniec v Upírskej hore a napokon samotný záver ma šokoval, aj keď čím viac som sa k nemu blížila, tým viac som ho možno očakávala, ale aj tak ma napokon prekvapil. Myslím, že táto časť je veľmi vydarená, hlavne čo sa týka napínavosti. Mala som pocit, že sa tam neustále niečo deje, že sa striedajú priestory, v ktorých sa príbeh odohráva, že sa tam objavilo viac postáv, viac takých...dejových línií, neviem presne ako to nazvať (život s vlkmi, putovanie do hory, vypočúvanie, súboj).
Spřeženci noci by Darren Shan
4.0
Darren a pán Hroozley sa spolu s Harkatom a Vandžou Pochodem, ktorí sa vracajú do rodného mesta pana Hroozleyho. Vracajú preto, pretože sa tam už raz objavili v jednej z predchádzajúcich kníh aby porazili zlého vampíra a teraz sú späť. Opäť sa totiž objavujú mŕtve telá a pôvodca sa nevie nikde nájsť. Naši odvážlivci teda pátrajú na vlastnú päsť, avšak akosi sa im nedarí, dokonca sa zdá, akoby im niekto hádzal pod nohy polená, aby im ich robotu urobil ešte ťažšou.
Osobne ma dej tejto knihy potešil, nakoľko sa objaví niekto u koho som chcela, aby sa do príbehu vrátil a jednak aj nepotešil, keďže príchod jednej postavy vystrieda odchod druhej. Myslím, že takto to povedať môžem bez toho, aby som niečo veľké prezradila. Obe tieto zmeny som však privítala, nakoľko nás v deji posunuli aspoň trochu dopredu.
Diel sa tentokrát zameriava predovšetkým na Darrena samotného a to ako zvláda život sám bez p. Hroozleyho, ktorý sa musí na nejaký čas vzdialiť. A že ho zvláda celkom bravúrne. Až na ten koniec. Ten ma zase raz prekvapil. Neviem prečo sa tie najnapínavejšie scény musia umiestňovať práve na koniec. Asi aby som sa pustila do pokračovania, čo teraz bezpochyby urobím.
Osobne ma dej tejto knihy potešil, nakoľko sa objaví niekto u koho som chcela, aby sa do príbehu vrátil a jednak aj nepotešil, keďže príchod jednej postavy vystrieda odchod druhej. Myslím, že takto to povedať môžem bez toho, aby som niečo veľké prezradila. Obe tieto zmeny som však privítala, nakoľko nás v deji posunuli aspoň trochu dopredu.
Diel sa tentokrát zameriava predovšetkým na Darrena samotného a to ako zvláda život sám bez p. Hroozleyho, ktorý sa musí na nejaký čas vzdialiť. A že ho zvláda celkom bravúrne. Až na ten koniec. Ten ma zase raz prekvapil. Neviem prečo sa tie najnapínavejšie scény musia umiestňovať práve na koniec. Asi aby som sa pustila do pokračovania, čo teraz bezpochyby urobím.
Denník princeznej by Meg Cabot
5.0
Keď sa to tak vezme, táto kniha má už viac ako desať rokov a myslím, že sa stále pohybuje medzi mladými a stále sa číta. Možno je to knihou, možno autorkou, ktovie. Ja osobne som na princeznú narazila náhodou v knižnici, v tých "mladých" rokoch to bolo niečo úžasné, čo ma dokázalo vytrhnúť z vlastného sveta a na chvíľu sa ponoriť do iného sveta, života, odpútať sa od všetkého. Keď som teraz túto knihu čítala po pár rokoch znova ma uchvátila. Neviem či je to mnou, alebo knihou, ktovie.
Mia je stále tak trochu šľahnutá, Lilly mi sem tam ide na nervy, Borisovi by som ten sveter z nohavíc vybrala najradšej aj ja a zavrela ho do kabinetu. Tina sa mi zdá strašne sympatická, Lars ako osobný strážca má svoje čaro a Michael, ach Michael. Do toho som spolu s Miou na smrť zamilovaná. Kto by nebol.
V prvej knihe sa Mia dozvie, že je následníčkou trónu v malej krajine a že po smrti jej otca to bude práve ona, ktorá nastúpi na trón. Mia spočiatku nevie, či je schopná niesť takéto bremeno, nakoniec sa však podvolí. To však znamená každý deň navštevovať starú matku, ktorá jej dáva hodiny dvornej etikety - no samé hlúposti. Och stará mama, má ako postava svoje čaro, ale skutočne dokáže byť niekedy na nevydržanie (radšej som mala tú filmovú).
Tučný Louie a Rommel sú osobitnou kapitolou a myslím, že na to, že sú to len vedľajšie postavy a vlastne zvieratá, tak sa im tam venuje dosť času. Hlavne Louiho žraniu ponožiek a Rommelovmu traseniu. Samostatnou kapitolou je tiež Miina matka, s ktorou Mia žije sama a ktorá jej takisto v posledných dňoch pripravuje samé prekvapenia.
Mia má teda na svoj vek problémov, noviniek a zodpovednosti až až, aj napriek tomu je to všetko poňaté s humorom, ľahkosťou a asi preto je to moja obľúbená kniha. Číta sa ľahučko, takmer sama, strany sa obracajú jedna za druhou a človek si ani nevšimne ako a prečíta celú knihu.
Mia je stále tak trochu šľahnutá, Lilly mi sem tam ide na nervy, Borisovi by som ten sveter z nohavíc vybrala najradšej aj ja a zavrela ho do kabinetu. Tina sa mi zdá strašne sympatická, Lars ako osobný strážca má svoje čaro a Michael, ach Michael. Do toho som spolu s Miou na smrť zamilovaná. Kto by nebol.
V prvej knihe sa Mia dozvie, že je následníčkou trónu v malej krajine a že po smrti jej otca to bude práve ona, ktorá nastúpi na trón. Mia spočiatku nevie, či je schopná niesť takéto bremeno, nakoniec sa však podvolí. To však znamená každý deň navštevovať starú matku, ktorá jej dáva hodiny dvornej etikety - no samé hlúposti. Och stará mama, má ako postava svoje čaro, ale skutočne dokáže byť niekedy na nevydržanie (radšej som mala tú filmovú).
Tučný Louie a Rommel sú osobitnou kapitolou a myslím, že na to, že sú to len vedľajšie postavy a vlastne zvieratá, tak sa im tam venuje dosť času. Hlavne Louiho žraniu ponožiek a Rommelovmu traseniu. Samostatnou kapitolou je tiež Miina matka, s ktorou Mia žije sama a ktorá jej takisto v posledných dňoch pripravuje samé prekvapenia.
Mia má teda na svoj vek problémov, noviniek a zodpovednosti až až, aj napriek tomu je to všetko poňaté s humorom, ľahkosťou a asi preto je to moja obľúbená kniha. Číta sa ľahučko, takmer sama, strany sa obracajú jedna za druhou a človek si ani nevšimne ako a prečíta celú knihu.
Zabijáci úsvitu by Darren Shan
4.0
Akosi som nečakala, že by sága mohla pokračovať takto. Kniha začala tam, kde predošlá skončila. Čo sa týka miesta, na ktorom sa naše postavy pohybujú, nejako veľmi sa z neho opäť nepohneme. Pohneme sa však s dejom a podľa môjho názoru o veľký skok dopredu. Pre mňa osobne bola kniha napínavá a plná akcie, keď som sa do nej na prvej prednáška pustila, na poslednej mi chýbali do konca 4 strany, ktoré som dolúskala pri obede, ináč by som to asi nevydržala.
Tento diel bol jedným z tých, od ktorých sa nemôžem odtrhnúť, pretože som zvedavá čo príde potom. A musím priznať, že niektoré scény boli tak neskutočne umiestnené, ak to tak môžem povedať, že moja predstavivosť mala čo robiť, aby si predstavila miesto, na ktorom sa hlavné postavy práve nachádzali. Hlavne pri záverečnej scéne som mala čo robiť, aby som si to v hlave nejako usporiadala.
V knihe sa objavia starí známi, ale situácie sa budú meniť takmer zo sekundy na sekundu a koniec. Ten bol na celej knihe jednoznačne najlepší. Po jeho prečítaní som mala pocit, že predtým sa vlastne ani nič také nedialo, že až ten koniec to poriadne zaklincoval a takisto ma prinútil rýchlo chňapnúť po pokračovaní.
Tento diel bol jedným z tých, od ktorých sa nemôžem odtrhnúť, pretože som zvedavá čo príde potom. A musím priznať, že niektoré scény boli tak neskutočne umiestnené, ak to tak môžem povedať, že moja predstavivosť mala čo robiť, aby si predstavila miesto, na ktorom sa hlavné postavy práve nachádzali. Hlavne pri záverečnej scéne som mala čo robiť, aby som si to v hlave nejako usporiadala.
V knihe sa objavia starí známi, ale situácie sa budú meniť takmer zo sekundy na sekundu a koniec. Ten bol na celej knihe jednoznačne najlepší. Po jeho prečítaní som mala pocit, že predtým sa vlastne ani nič také nedialo, že až ten koniec to poriadne zaklincoval a takisto ma prinútil rýchlo chňapnúť po pokračovaní.
Jezero duší by Darren Shan
5.0
Desiate Darrenove dobrodružstvo nezačína práve najveselšie, ale to sme mohli po stratách, ktoré nás postretli v predošlej knihe aj očakávať. Darren sa zdržuje v cirkuse Monstruoso, takmer s nikým sa nerozpráva a je nepriateľský. To však jedného dňa zmení návšteva v podobe Alice, Debbie a prekvapivo aj pána Sudda, ktorý sa rozhodol, že je konečne čas zastaviť Harkatove nočné mory a poslať ho na pátranie po tom, kým kedysi býval.
Lidička sa tak púšťa na dobrodružstvo, ktoré ho môže stáť vlastný život, ale je rozhodnutý toto všetko podstúpiť, len aby konečne zistil, kým kedysi bol vo svojom živote. To by však nebolo ono, keby mu na pomoc nepribehol opäť Darren, s ktorým sa na chvíľu (ale skutočne len na chvíľu) rozdelili. Spolu tak prejdú záhadnými dverami, ktoré pre nich stvoril pán Sudd a ocitajú sa v krajine, ktorú nepoznajú a ktorá pre nich pripravila dobrodružstvo, ktoré sme nečakali nie v najhorších, ale ani v žiadnych snoch.
Musím priznať, že táto desiata kniha sa mi páčila zo všetkých najviac. Zhltla som ju takmer na dva razy, musela som ju tajne čítať aj na prednáškach. Prvýkrát sa ocitáme v úplne inom svete, takže opisy a hlavne fantázia pracujú na plné obrátky. Páčilo sa mi také rýchle striedanie krajiny, takisto veci, ktoré našich hrdinov postretli, ktoré boli nanajvýš nezvyčajné. Napätie strieda ďalšie napätie a nervy Vám v niektorých chvíľach ide priam roztrhať.
Myslím, že konečné rozuzlenie je pre všetkých veľkou odmenou, na ktorú som ja osobne čakala a musím priznať, že som čakala čokoľvek ale toto konkrétne zakončenie by ma nenapadlo ani vo sne. Ale bola som s ním nadmieru spokojná.
Lidička sa tak púšťa na dobrodružstvo, ktoré ho môže stáť vlastný život, ale je rozhodnutý toto všetko podstúpiť, len aby konečne zistil, kým kedysi bol vo svojom živote. To by však nebolo ono, keby mu na pomoc nepribehol opäť Darren, s ktorým sa na chvíľu (ale skutočne len na chvíľu) rozdelili. Spolu tak prejdú záhadnými dverami, ktoré pre nich stvoril pán Sudd a ocitajú sa v krajine, ktorú nepoznajú a ktorá pre nich pripravila dobrodružstvo, ktoré sme nečakali nie v najhorších, ale ani v žiadnych snoch.
Musím priznať, že táto desiata kniha sa mi páčila zo všetkých najviac. Zhltla som ju takmer na dva razy, musela som ju tajne čítať aj na prednáškach. Prvýkrát sa ocitáme v úplne inom svete, takže opisy a hlavne fantázia pracujú na plné obrátky. Páčilo sa mi také rýchle striedanie krajiny, takisto veci, ktoré našich hrdinov postretli, ktoré boli nanajvýš nezvyčajné. Napätie strieda ďalšie napätie a nervy Vám v niektorých chvíľach ide priam roztrhať.
Myslím, že konečné rozuzlenie je pre všetkých veľkou odmenou, na ktorú som ja osobne čakala a musím priznať, že som čakala čokoľvek ale toto konkrétne zakončenie by ma nenapadlo ani vo sne. Ale bola som s ním nadmieru spokojná.
Pán stínů by Darren Shan
5.0
Čím ďalej sa v príbehu posúvame, čím viac sa približujeme ku koncu tejto ságy, tým viac napätia, hrôzy, videní, zabíjania a upírov sa na nás valí. To všetko je jedným veľkým plus, ktoré Vám nedovolí sa od posledných kníh odtrhnúť, ani keby ste mali umrieť od hladu, alebo by Vám mal prasknúť močový mechúr. Prednášky, neprednášky, musela som sa rýchlo vrhnúť na jedenáste pokračovanie, aby som sa ešte viac priblížila ku koncu.
Musím už teraz priznať, že mi bude smutno a že by som sa najradšej s Darrenom nelúčila, ale nič netrvá večne, aj sága musí niekedy skončiť. A ako to už s koncami chodí, mali by byť tým najlepším. O týchto knihách to platí trojnásobne. Čím viac sa blížime ku koncu, tým viac mám chuť sa od tých kníh odtrhnúť.
Darren sa teraz po prvý raz za celé jeho putovanie vráti do rodného mesta a veruže by to nebolo ono, keby sa tam neodohralo kopu nových zvratov, nedozvedeli sa kopu nových informácií a neprišli o niektoré z postáv, ale tak to už v upírskom svete zmietanom vojnou asi chodí. Darren sa vo voľnom čase potuluje po rodnom meste a bojuje s pokušením navštíviť svoju rodinu, tomuto pokušeniu sa ťažko odoláva. Pri svojich potulkách sa dozvie kopu noviniek, ktoré prekvapia nielen jeho ale aj čitateľov.
Podobne ako v predošlej knihe aj v tejto akcia strieda akciu, aj keď v istých chvíľach by sa zdalo, že sa vlastne nič dôležité nedeje a že si môžme spokojne vyložiť nohy na stôl, ale opak je pravdou. V pozadí sa kujú temné plány a naše postavy nemajú kúska pokoja, Darren navyše nedokáže prestať rozmýšľať nad vidinou seba samého ako Pána tieňov, ktorého sa všetci obávajú. Nechce si pripustiť, že práve on by mal byť tým, kto zničí svet. Ale nič nie je vopred dané a nikto nevie, kto sa ním napokon stane.
Nepríjemne ma prekvapil v tomto prípade záver knihy, ktorý som nečakala. Nie preto, že by bol príliš surový, to nie, práve naopak, z hľadiska krvavosti to všetko splnilo očakávania až až, ale z hľadiska sympatizácie s postavami som veľmi nadšená nebola, nakoľko nás naveky opustili. Ale, život je už taký a treba sa zmieriť s kdečím.
Musím už teraz priznať, že mi bude smutno a že by som sa najradšej s Darrenom nelúčila, ale nič netrvá večne, aj sága musí niekedy skončiť. A ako to už s koncami chodí, mali by byť tým najlepším. O týchto knihách to platí trojnásobne. Čím viac sa blížime ku koncu, tým viac mám chuť sa od tých kníh odtrhnúť.
Darren sa teraz po prvý raz za celé jeho putovanie vráti do rodného mesta a veruže by to nebolo ono, keby sa tam neodohralo kopu nových zvratov, nedozvedeli sa kopu nových informácií a neprišli o niektoré z postáv, ale tak to už v upírskom svete zmietanom vojnou asi chodí. Darren sa vo voľnom čase potuluje po rodnom meste a bojuje s pokušením navštíviť svoju rodinu, tomuto pokušeniu sa ťažko odoláva. Pri svojich potulkách sa dozvie kopu noviniek, ktoré prekvapia nielen jeho ale aj čitateľov.
Podobne ako v predošlej knihe aj v tejto akcia strieda akciu, aj keď v istých chvíľach by sa zdalo, že sa vlastne nič dôležité nedeje a že si môžme spokojne vyložiť nohy na stôl, ale opak je pravdou. V pozadí sa kujú temné plány a naše postavy nemajú kúska pokoja, Darren navyše nedokáže prestať rozmýšľať nad vidinou seba samého ako Pána tieňov, ktorého sa všetci obávajú. Nechce si pripustiť, že práve on by mal byť tým, kto zničí svet. Ale nič nie je vopred dané a nikto nevie, kto sa ním napokon stane.
Nepríjemne ma prekvapil v tomto prípade záver knihy, ktorý som nečakala. Nie preto, že by bol príliš surový, to nie, práve naopak, z hľadiska krvavosti to všetko splnilo očakávania až až, ale z hľadiska sympatizácie s postavami som veľmi nadšená nebola, nakoľko nás naveky opustili. Ale, život je už taký a treba sa zmieriť s kdečím.