Scan barcode
jeffmauch's review against another edition
5.0
This was a surprisingly impressionistic view of war. I expected this book to be quite good based on it's reviews and it being historically ranked as one of the best pieces of non-fiction ever written, but even then it exceeded my expectations. This is Vietnam as told by a war correspondent that was there on the ground for a couple of years. It's pulled together from his experiences and articles he wrote while there. It's unlike any other story of war that I've ever read in that it is not chronological in nature, but it more of a painting of the war as a whole in small brushstrokes. It starts slow because you feel you're just getting tossed into the story, but after a chapter or to, you really start to feel the war for what it was. It's clear that our author is still haunted by the events of his time there. His writing is best described as a poetic nightmare, beautiful yet intense and somewhat frightening. It's no wonder that the defining movies on Vietnam like Apocalypse Now and Full Metal Jacket were influenced by Herr's experiences and that he even consulted on their scripts. It doesn't seem like the author did much after this book, but he didn't really have to. He defined a war most others struggled to define and he did it in a way that nobody else could. I don't often say this, but this is a must read, it has a intense eloquence I've not experienced in a book before and it's left a mark on my soul with it's intensity.
natalia_adamik's review against another edition
5.0
Asi od strany 10 mi bolo jasné, že Michael Herr ma nebude šetriť. Nápis WAR IS HELL, ktorý má na svojej helme vojak na úvodnej fotografii, sa zhmotní hneď v prvom zážitku. Nečakajte nejakú chronológiu udalosťami vietnamskej vojny, sám autor priznáva, že si nie je istý ani tým, kedy to vôbec začalo. Záchytnými bodmi sú tu možno pojmy ako ofenzíva Tet, Khe Sanh, Hue, Saigon, ale inak medzi tými bodmi poletujete a skáčete podľa toho, akými asociáciami prechádza autorova myseľ. A tých asociácií je milión, všetko so všetkým súvisí, realita a prítomnosť sa prelína so spomienkami a snami, spoza každého rohu vykukne nejaký druh hrôzy a nočnej mory. Je to celé ako film, dokonca to dostanete s kompletným soundtrackom.
Autor je neustále v pohybe, každú chvíľu sa presúva vrtuľníkom (aj o tých sa dočítate veľa) z jedného bojiska na druhé a potom do zázemia a znovu na bojiská.
A ja som sa veľakrát v duchu pýtala a v knihe sa to pýtajú nahlas mariňáci, čo tam tých vojnových korešpondentov držalo. Na rozdiel od vojakov mohli predsa kedykoľvek odísť. A Michael Herr napokon svojom kolegom venuje celú kapitolu a aspoň sa pokúsim pochopiť ich motiváciu. A potom googlim ich fotografie, lebo im chcem vidieť tváre a oči.
A posledná vec, ktorú spomeniem je autorov špecifický štýl. V dlhých, veľmi dlhých vetách, páli slová jedno za druhým, akoby sa to, čo vidí a cíti, nemalo nikdy skončiť.
"Začiatkom decembra som sa po prvý raz zúčastnil na akcii s mariňákmi. Po návrate som hodiny ležal schúlený v chatrnom bunkri, ktorý sa rozpadával ešte rýchlejšie ako ja, počúval som, čo sa deje okolo mňa, vzdychy a náreky a neprestajné otupujúce vžúm vžúm vžúm a tuf tuf tuf, počúval som, ako fňuká a zadúša sa chalan, ktorý si zlomil palec, a vravel som si, „Kristepane, toto svinstvo sa točí dookola ako zaseknutá platňa!“, až kým neustala ťažká paľba, ale svinstvo pokračovalo: na pristávaciu plochu, kde mali zosadnúť vrtuľníky smerujúce do Phu Bai, priletela posledná mína, dopadla doprostred kopy vakov s mŕtvymi telami a narobila bordel, ktorý sa nikomu nechcelo upratovať, "boli fakt na sračku"."
Autor je neustále v pohybe, každú chvíľu sa presúva vrtuľníkom (aj o tých sa dočítate veľa) z jedného bojiska na druhé a potom do zázemia a znovu na bojiská.
A ja som sa veľakrát v duchu pýtala a v knihe sa to pýtajú nahlas mariňáci, čo tam tých vojnových korešpondentov držalo. Na rozdiel od vojakov mohli predsa kedykoľvek odísť. A Michael Herr napokon svojom kolegom venuje celú kapitolu a aspoň sa pokúsim pochopiť ich motiváciu. A potom googlim ich fotografie, lebo im chcem vidieť tváre a oči.
A posledná vec, ktorú spomeniem je autorov špecifický štýl. V dlhých, veľmi dlhých vetách, páli slová jedno za druhým, akoby sa to, čo vidí a cíti, nemalo nikdy skončiť.
"Začiatkom decembra som sa po prvý raz zúčastnil na akcii s mariňákmi. Po návrate som hodiny ležal schúlený v chatrnom bunkri, ktorý sa rozpadával ešte rýchlejšie ako ja, počúval som, čo sa deje okolo mňa, vzdychy a náreky a neprestajné otupujúce vžúm vžúm vžúm a tuf tuf tuf, počúval som, ako fňuká a zadúša sa chalan, ktorý si zlomil palec, a vravel som si, „Kristepane, toto svinstvo sa točí dookola ako zaseknutá platňa!“, až kým neustala ťažká paľba, ale svinstvo pokračovalo: na pristávaciu plochu, kde mali zosadnúť vrtuľníky smerujúce do Phu Bai, priletela posledná mína, dopadla doprostred kopy vakov s mŕtvymi telami a narobila bordel, ktorý sa nikomu nechcelo upratovať, "boli fakt na sračku"."
imthechillalex's review against another edition
5.0
There's like 15 moments in this that are gonna be rattling around in my head for the rest of my life
alextj's review against another edition
challenging
dark
emotional
informative
mysterious
reflective
tense
medium-paced
4.5
readingtracker's review against another edition
dark
reflective
sad
tense
medium-paced
4.0
Riveting, contemplative, and haunting
kasiaolm's review against another edition
4.0
Wspaniala ksiazka, ale duzo lepiej czyta sie ja w oryginale. Polskiemu tlumaczeniu umknela poetyckosc z jaka Herr pisze o Wietnamie a takze zargon i slang zolnierski, ktorego uzywaja bohaterowie. Tlumaczenie nie jest przy tym zle, ale pewne niuanse sa po prostu trudne do oddanie w innym niz jezyk oryginalu, wiec jesli mozecie, czytajcie to przede wszystkim po angielsku.
zzt's review against another edition
4.0
The definitive account of the war and how it affected at least a part of the generation. However they came out it affected everyone. It is a pity that this sort of work was not also produced and circulated from the Vietnamese themselves; their suffering is less well documented and understood.An alternative view written in the 1980's describing how to fight the next war:Hunt R; Schultz Jr R Lessons from an Unconventional War Pergamon Policy Studies 1982
slider9499's review against another edition
2.0
Sorry, just couldn't get past page 50. The author's style is simply not for me. I found it all over the place. No specific narrative, non sequitur paragraphs and sentences that were simply too disjointed to read. I have no idea why this book is considered so groundbreaking and amazing? Maybe it was when it first came out, but this style of writing is just not for me. I am also reading The Things They Carried, also about Vietnam. This is an incredible book, and far superior to Dispatches. If you have one book to read about Vietnam, pass on Dispatches and read this one.