Take a photo of a barcode or cover
4.08 AVERAGE
4.08 AVERAGE
Didn't like this book much at all. Curious to see what others in my book club think.
Leer a Emma Reyes fue increíble. Conocer su historia hizo que mi corazón se removiera y sintiera un montón de cosas. La inocencia con la que escribe hechos tan crudos es sorprendente.
The Book of Emma Reyes is a reminder of how expansive our world is. A decade and some change older than my grandparents, the childhood Reyes describes took place mostly between world wars one and two. She was young enough that our lives overlapped for a good nine years. I didn’t appreciate this until
A common theme that runs through the book is one of control, in the time that Reyes spends with Maria and in the convent. Even writing as an adult, Reyes captures the absurdity of her treatment as a child would see it, from deference to arcane traditions to rules constructed from nowhere to keep children in line.
It feels strange to put a star rating on someone’s private letters that weren’t intended for publication, so I won’t; I will recommend reading this book.
A common theme that runs through the book is one of control, in the time that Reyes spends with Maria and in the convent. Even writing as an adult, Reyes captures the absurdity of her treatment as a child would see it, from deference to arcane traditions to rules constructed from nowhere to keep children in line.
It feels strange to put a star rating on someone’s private letters that weren’t intended for publication, so I won’t; I will recommend reading this book.
"Môj drahý Germán, dnes o dvanástej na obed Generál de Gaulle opustil Elyzejský palác a ako jedinú batožinu si odniesol jedenásť miliónov deväťstoštyridsaťtritisíc dvestotridsaťtri NIE vhodených do urien jedenástimi miliónmi deväťstoštyridsaťtritisíc dvestotridsiatimi tromi Francúzmi, ktorí ho tým odmietli. Vlny emócie, ktoré v nás správa vyvolala, mi pripomenuli najvzdialenejšiu spomienku z detstva..."
Týmito slovami začala autorka písať príbeh svojho detstva a tieto slová ma presvedčili o tom, že to bude mimoriadne čítanie. A veru že bolo, hoci trochu inak, ako by som podľa úvodných viet čakala.
Emma Reyes sa narodila v Kolumbii v 20-tych rokoch. Po strastiplnom ranom detstve sa so staršou sestrou dostali do kláštora, kde sa s nimi opäť nikto nemaznal a odkiaľ napokon ako 17 ročná ušla. Našla si prácu v hoteli, naučila sa čítať a písať, vydala sa, trpela, cestovala, vyštudovala a stala sa známou maliarkou. Jej nevšedný rozprávačsky talent si všimol jej priateľ Germán, ktorý ju presvedčil, aby mu príbeh svojho detstva napísala v listoch. Hoci Emma naliehala, aby si ich nechal pre seba, ukázal ich G. G. Márquezovi, ktorý bol z nich rovnako očarený. Presvedčiť ju, aby v nich pokračovala, im trvalo niekoľko rokov, napokon však súhlasila s ich vydaním, ale až po jej smrti...
Toto nie je spoiler, je to príbeh Emmy a vzniku tejto knihy, nájdete ho v doslove, chcela som sa s ním podeliť, pretože mi prišiel veľmi zaujímavý, no ešte zaujímavejšie je jeho prerozprávanie v 23 listoch. Nejde o typické memoáre, o detstve hovorí Emma veľmi autenticky, s detskou naivitou, explicitnými výjavmi a napriek prežitým hrôzam aj bez ľútosti, trpkosti či hnevu. Kniha je doplnená jej vlastnými obrazmi, ktoré jasne ilustrujú to, čo si prečítate medzi riadkami: že to dieťa v nej sa nikdy nestratilo.
Prečítajte si, z "písmenkovej" edície vydavateľstva Inaque je zatiaľ toto moja najobľúbenejšia
Týmito slovami začala autorka písať príbeh svojho detstva a tieto slová ma presvedčili o tom, že to bude mimoriadne čítanie. A veru že bolo, hoci trochu inak, ako by som podľa úvodných viet čakala.
Emma Reyes sa narodila v Kolumbii v 20-tych rokoch. Po strastiplnom ranom detstve sa so staršou sestrou dostali do kláštora, kde sa s nimi opäť nikto nemaznal a odkiaľ napokon ako 17 ročná ušla. Našla si prácu v hoteli, naučila sa čítať a písať, vydala sa, trpela, cestovala, vyštudovala a stala sa známou maliarkou. Jej nevšedný rozprávačsky talent si všimol jej priateľ Germán, ktorý ju presvedčil, aby mu príbeh svojho detstva napísala v listoch. Hoci Emma naliehala, aby si ich nechal pre seba, ukázal ich G. G. Márquezovi, ktorý bol z nich rovnako očarený. Presvedčiť ju, aby v nich pokračovala, im trvalo niekoľko rokov, napokon však súhlasila s ich vydaním, ale až po jej smrti...
Toto nie je spoiler, je to príbeh Emmy a vzniku tejto knihy, nájdete ho v doslove, chcela som sa s ním podeliť, pretože mi prišiel veľmi zaujímavý, no ešte zaujímavejšie je jeho prerozprávanie v 23 listoch. Nejde o typické memoáre, o detstve hovorí Emma veľmi autenticky, s detskou naivitou, explicitnými výjavmi a napriek prežitým hrôzam aj bez ľútosti, trpkosti či hnevu. Kniha je doplnená jej vlastnými obrazmi, ktoré jasne ilustrujú to, čo si prečítate medzi riadkami: že to dieťa v nej sa nikdy nestratilo.
Prečítajte si, z "písmenkovej" edície vydavateľstva Inaque je zatiaľ toto moja najobľúbenejšia
adventurous
dark
emotional
funny
inspiring
lighthearted
fast-paced
Con el jesus en la boca
emotional
hopeful
sad
medium-paced
This is an intriguing personal history in epistolary form.
I do wish that her fascinating adulthood was included.
I do wish that her fascinating adulthood was included.
dark
emotional
informative
sad
fast-paced
dark
informative
reflective
sad
tense
medium-paced