Take a photo of a barcode or cover
4.24 AVERAGE
4.24 AVERAGE
hopeful
informative
inspiring
medium-paced
emotional
hopeful
informative
inspiring
reflective
sad
slow-paced
environmental books are always depressing but these stories were told in a very beautiful way with a lot of hope and faith in humanity to do the right thing. i really liked hearing about Magnason’s interesting and very very old family as well :) the conversations with the Dalai Lama were also such an unexpected but wonderful few chapters!!
my favorite message:
“That's the length of time you connect, more than 250 years. The time you can touch with your own hands. Your time is the time of the people you know and love, the time that molds you. And your time is also the time of the people you will know and love. The time that you will shape.
my favorite message:
“That's the length of time you connect, more than 250 years. The time you can touch with your own hands. Your time is the time of the people you know and love, the time that molds you. And your time is also the time of the people you will know and love. The time that you will shape.
Everything you do matters. You create the future every single day."
informative
reflective
sad
medium-paced
hopeful
informative
inspiring
reflective
It's a good by a very interesting-seeming guy. In terms of ramming home how fucked we are as a species, there is not that much new in terms of facts. The most interesting thing is his defence of emotional arguments for nature - that we should defend nature as inherently beautiful or sacred, rather than just economically or even ecologically important. This is an argument I very much believe but hesitate to make as I feel like it's not a serious political argument, but maybe I should
informative
inspiring
reflective
medium-paced
A heartbreaking, beautiful and ultimately hopeful reflection on the climate crisis through the lens of generations of stories, all connected by water. A plea for the planet that reminds us why any of this matters at all.
hopeful
informative
inspiring
reflective
challenging
emotional
hopeful
informative
inspiring
reflective
challenging
hopeful
informative
inspiring
reflective
slow-paced
An important reflection for the survival of our world.
"Možno to budeme musieť nechať tak a nájsť útechu v irónii a apatii, osvojiť si filozofiu, ktorá nam pomôže sa so všetkými týmito zmenami zmieriť. Ak sme doba ľadová, musíme sa napojiť na chlad a vyrovnať sa s rozšírovaním ľadu, prestať sa upínať na zvieratá minulosti a prijať to, čím sme. Napojili sme sa na čierne slnko, sme matematickým dôsledkom tej nečakanej energie, ktorá vstúpila do rovnice, a výsledkom je vrstva asfaltu, sedimenty plastu, rozľahlé lány polí, hory odpadu a premnoženie kurčiat. Toto všetko sú stopy primátov, čo rozrezali čierne žily v zemskej kôre a zopár stoviek rokov prekvitali ako vodný kvet, než opäť zmizli pod vrstvou vegetácie a nových sedimentov."
Ach.
Hoci Magnason kritizuje konzumerizmus a kapitalizmus za riešenie nový systém nepovažuje. Práva žien, obnoviteľné zdroje atď. znejú pekne a určite sú (sú)časťou riešenia, ambície by nám mali siahať trochu ďalej.. svojim svedectvom až nápadne pripomína Attenborougha, ktorému táto *radikálnosť* taktiež chýbala. (= žiadna výzva k občianskej neposlušnosti, len by sme si mali trochu vstúpiť do svedomia no. A keď nie, veď ono aj tak príde doba ľadová, láska nemá zmysel lebo raz aj tak umrieme a všetky piesne sa zabudnú a knihy rozložia)
Takže taký Život na našej planéte len autor rád hovorí o tom, čo dokázali jeho predkovia (taká islandská rodinná sága s katastrofickými udalosťami v pozadí) a komunikuje s Dalai Lamom. Je to filozofické, i poetické, je to spirituálne.. a občas som sa cítila ako dieťa, ktorému musia povedať 3x, že projekt Manhatten zahŕňal 10 000 ľudí, ktorí boli vyslaní na púšť a hrali sa boha, či Prométea. Občas to bolo depresívne, ale veľa som sa toho aj naučila, dohľadala si a tak. Oceňujem, že spomína Palestínu (okrajovo) a Tibet.
A preklad bol krásny.
Ach.
Hoci Magnason kritizuje konzumerizmus a kapitalizmus za riešenie nový systém nepovažuje. Práva žien, obnoviteľné zdroje atď. znejú pekne a určite sú (sú)časťou riešenia, ambície by nám mali siahať trochu ďalej.. svojim svedectvom až nápadne pripomína Attenborougha, ktorému táto *radikálnosť* taktiež chýbala. (= žiadna výzva k občianskej neposlušnosti, len by sme si mali trochu vstúpiť do svedomia no. A keď nie, veď ono aj tak príde doba ľadová, láska nemá zmysel lebo raz aj tak umrieme a všetky piesne sa zabudnú a knihy rozložia)
Takže taký Život na našej planéte len autor rád hovorí o tom, čo dokázali jeho predkovia (taká islandská rodinná sága s katastrofickými udalosťami v pozadí) a komunikuje s Dalai Lamom. Je to filozofické, i poetické, je to spirituálne.. a občas som sa cítila ako dieťa, ktorému musia povedať 3x, že projekt Manhatten zahŕňal 10 000 ľudí, ktorí boli vyslaní na púšť a hrali sa boha, či Prométea. Občas to bolo depresívne, ale veľa som sa toho aj naučila, dohľadala si a tak. Oceňujem, že spomína Palestínu (okrajovo) a Tibet.
A preklad bol krásny.