Scan barcode
zuzie's reviews
436 reviews
Zvláštna sila by L.J. Smith
3.0
Pri pohľade na meno autorky a poslednú stránku knihy je takmer hneď jasné o čo pôjde. Niečo nezvyčajné, čo sa však napokon nejako napraví.. Na vysvetlenie. Myslím, že asi každého z nás už častokrát zaujal príbeh niekoho - jednotlivca, ktorý je spoločnosťou odstrkovaný, ktorého nikto nemá rád a nemá nijakých priateľov. Ja osobne som sa s takým stretla už mnohokrát. A nie je veľkým prekvapením, že zrazu sa v príbehu stane niečo, čo tohto jedinca z tejto spoločnosti vytrhne a on sa zrazu ocitá na mieste, na ktorom sa cíti dobre.
To isté sa deje aj v tejto knihe, až na to, že hlavná postava, Kaitlyn, je okrem toho, že je neobľúbená, navyše obdarená zvláštnym nadaním, ktoré ľudí desí a práve to je príčinou, prečo si o nej často myslia, že je čarodejnica. Keď jedného dňa Kait dostane ponuku aby opustila mesto a odišla do inštitútu, v ktorom budú študovať jej schopnosť, a že tam navyše nebude sama, na čo čakať?
Tu sa neskôr udeje presne to, čo by sa malo, Kaitlyn nájde priateľov, pretože kde jej môže byť lepšie, ako medzi ostatnými ľudmi, ktorí majú takisto nejaké nadanie. V inštitúte tak stretáva Lewisa, Annu, Roba a Gabriela.
Každý z piatich teenagerov má nejakú tú svoju schopnosť, ktorá sa dá nejako využiť. Lewis v malom množstve ovláda telekinézu, ináč je to podľa mňa trošku nevýrazná postava, takisto Anna, aj napriek svojmu nezastupiteľnému miestu, obaja ostávajú trochu v úzadí. Preto, aby do popredia vystúpil "nebezpečný" Gabriel a "milosrdný" Rob. Obaja chlapci sa totiž Kaitlyn zapáčia a ona sa tak ocitne v situácii, ktorú nečakala a v ktorej sa vlastne ešte ani neocitla. Musí sa rozhodnúť, rozhodnúť, ktorý chlapec je pre ňu vhodnejší.
Rob, je milý a ochotný každému pomôcť, hlavne vďaka svojmu nadaniu, kedy vie ľudom pomôcť od bolesti a ktorý má Kaitlyn rád. Nemá ju však rád práve "tak". Rob totiž nevidí Kaitlyn ako dievča, nevidí aký je príťažlivý. Vidí v nej len dobrú priateľku.
Apropo Gabriel, dramatický hrdina, páchajúci zlo, spoločnosťou odsudzovaný, ktorého majiteľ inštitútu, pán Zetes vytiahol z väzenia pre mladistvých. Jeho chovanie je tak nejednoznačné! Miestami sa pred Kaitlyn obrňuje a je odmeraný, v iných chvíľach máme zase pocit, že jej dovolí nahliadnuť do svojho vnútra. Len na ako dlho?
Je už len na samotnej Kaitlyn, ako sa z tohto ľúbostného trojuholníku dostane. Ja osobne som s výsledkom spokojná, aj keď som možno dúfala v mierne iný výber, ale môže byť. A aby sme nezabudli, popri tom všetkom sa v inštitúte predsa len deje niečo, čo nie je s kostolným poriadkom, alebo aspoň to sa Kaitlyn snaží povedať Marisol, dievča, ktoré v inštitúte pomáha. Má jej však Kaitlyn veriť?
To isté sa deje aj v tejto knihe, až na to, že hlavná postava, Kaitlyn, je okrem toho, že je neobľúbená, navyše obdarená zvláštnym nadaním, ktoré ľudí desí a práve to je príčinou, prečo si o nej často myslia, že je čarodejnica. Keď jedného dňa Kait dostane ponuku aby opustila mesto a odišla do inštitútu, v ktorom budú študovať jej schopnosť, a že tam navyše nebude sama, na čo čakať?
Tu sa neskôr udeje presne to, čo by sa malo, Kaitlyn nájde priateľov, pretože kde jej môže byť lepšie, ako medzi ostatnými ľudmi, ktorí majú takisto nejaké nadanie. V inštitúte tak stretáva Lewisa, Annu, Roba a Gabriela.
Každý z piatich teenagerov má nejakú tú svoju schopnosť, ktorá sa dá nejako využiť. Lewis v malom množstve ovláda telekinézu, ináč je to podľa mňa trošku nevýrazná postava, takisto Anna, aj napriek svojmu nezastupiteľnému miestu, obaja ostávajú trochu v úzadí. Preto, aby do popredia vystúpil "nebezpečný" Gabriel a "milosrdný" Rob. Obaja chlapci sa totiž Kaitlyn zapáčia a ona sa tak ocitne v situácii, ktorú nečakala a v ktorej sa vlastne ešte ani neocitla. Musí sa rozhodnúť, rozhodnúť, ktorý chlapec je pre ňu vhodnejší.
Rob, je milý a ochotný každému pomôcť, hlavne vďaka svojmu nadaniu, kedy vie ľudom pomôcť od bolesti a ktorý má Kaitlyn rád. Nemá ju však rád práve "tak". Rob totiž nevidí Kaitlyn ako dievča, nevidí aký je príťažlivý. Vidí v nej len dobrú priateľku.
Apropo Gabriel, dramatický hrdina, páchajúci zlo, spoločnosťou odsudzovaný, ktorého majiteľ inštitútu, pán Zetes vytiahol z väzenia pre mladistvých. Jeho chovanie je tak nejednoznačné! Miestami sa pred Kaitlyn obrňuje a je odmeraný, v iných chvíľach máme zase pocit, že jej dovolí nahliadnuť do svojho vnútra. Len na ako dlho?
Je už len na samotnej Kaitlyn, ako sa z tohto ľúbostného trojuholníku dostane. Ja osobne som s výsledkom spokojná, aj keď som možno dúfala v mierne iný výber, ale môže byť. A aby sme nezabudli, popri tom všetkom sa v inštitúte predsa len deje niečo, čo nie je s kostolným poriadkom, alebo aspoň to sa Kaitlyn snaží povedať Marisol, dievča, ktoré v inštitúte pomáha. Má jej však Kaitlyn veriť?
Muži, ktorí nenávidia ženy by Jozef Zelizňák, Stieg Larsson
4.0
Káva, to je prvé, čo ma napadne pri pohľade na túto knihu. Mám pocit, že v nej vypili hektolitre kávy. Sama som si musela ísť uvariť jednu malú čiernu bez mlieka. Nedalo mi to. K tejto knihe som sa dostala náhodou. Mama mi domov doniesla dve časti, bohužiaľ táto prvá medzi nimi nebola. Bola som teda nútená nájsť si k nej inú cestu. V knižnici nebola, čítačku nemám a tlačiť stovky strán nebudem, o čítaní z obrazovky počítača nehovoriac. Tak som prvý krát skúsila audioknihu. Neľutujem. Natrafila som na verziu s celkom počúvateľným hlasom, tak prečo nie.
Obsah hovorí, že ide o nejaké pátranie, no budiš, nie je to práve typ kníh, ktoré by som milovala, ale raz treba zaloviť aj do iných vôd. Neoľutovala som. Príbeh novinára Mikaela, ktorý sa po anonymnom type od kamaráta dostane do problémov hneď ako zverejní článok o bohatom magnátovi, je síce miestami trochu rozvláčny, ale v istých prípadoch zase neskutočne napínavý. Boli chvíľky, kedy som si priala posunúť niektoré časti preto, lebo sa mi zdali príliš... mimo príbeh, alebo zbytočne zdĺhavé, ale na druhej strane boli tam aj časti, ktoré som túžila pretočiť len preto, aby som sa konečne dopracovala k riešeniu celej záhady.
Príbeh je vskutku napínavý. Len mi nejak uniklo, ktorý príbeh bol hlavný, či ten v ktorom je Mikael čoby novinár súdený za urážku na cti a následný koniec, kedy sa táto kauza vytiahne opäť, alebo ten stred, v ktorom pátra po stratenej neteri Henrika Vangera, ktorý ho pre túto prácu najal. Bohvie, ale podľa názvu predpokladám, že ten stred a ten zvyšok bude asi len nejaká cestička, ktorá nás má previesť od jednej knihy k jej pokračovaniu. A to si veruže prečítam!
Čo sa týka postáv, Mikaela čoby hlavnú kladnú postavu nie je problém si obľúbiť, kto by už nemal rád milého pána v stredných rokoch, zvlášť keď je tak mierumilovný, šikovný a vo väčšine ohľadov kľudný? Asi málokto. Iné je to s Lisbeth, ktorá sa spočiatku javí ako tvor mierne nesympatického rázu a zdá sa mi, akoby sa u tak snažil vykresliť aj sám autor. V konečnom dôsledku sa však Lisbeth vyvíja spolu s príbehom a podarilo sa jej dobiť moje srdce.
Obsah hovorí, že ide o nejaké pátranie, no budiš, nie je to práve typ kníh, ktoré by som milovala, ale raz treba zaloviť aj do iných vôd. Neoľutovala som. Príbeh novinára Mikaela, ktorý sa po anonymnom type od kamaráta dostane do problémov hneď ako zverejní článok o bohatom magnátovi, je síce miestami trochu rozvláčny, ale v istých prípadoch zase neskutočne napínavý. Boli chvíľky, kedy som si priala posunúť niektoré časti preto, lebo sa mi zdali príliš... mimo príbeh, alebo zbytočne zdĺhavé, ale na druhej strane boli tam aj časti, ktoré som túžila pretočiť len preto, aby som sa konečne dopracovala k riešeniu celej záhady.
Príbeh je vskutku napínavý. Len mi nejak uniklo, ktorý príbeh bol hlavný, či ten v ktorom je Mikael čoby novinár súdený za urážku na cti a následný koniec, kedy sa táto kauza vytiahne opäť, alebo ten stred, v ktorom pátra po stratenej neteri Henrika Vangera, ktorý ho pre túto prácu najal. Bohvie, ale podľa názvu predpokladám, že ten stred a ten zvyšok bude asi len nejaká cestička, ktorá nás má previesť od jednej knihy k jej pokračovaniu. A to si veruže prečítam!
Čo sa týka postáv, Mikaela čoby hlavnú kladnú postavu nie je problém si obľúbiť, kto by už nemal rád milého pána v stredných rokoch, zvlášť keď je tak mierumilovný, šikovný a vo väčšine ohľadov kľudný? Asi málokto. Iné je to s Lisbeth, ktorá sa spočiatku javí ako tvor mierne nesympatického rázu a zdá sa mi, akoby sa u tak snažil vykresliť aj sám autor. V konečnom dôsledku sa však Lisbeth vyvíja spolu s príbehom a podarilo sa jej dobiť moje srdce.
Výnimočná by Kristin Cashore
5.0
Katsa je výnimočná. Má schopnosť, ktorú by jej mohli niektorí závidieť, v kráľovstve, kde žije sa jej však väčšina ľudí bojí. Takmer aj sám kráľ, ktorý ju však využíva ako nástroj svojej pomsty, vždy keď treba potrestať niekoho, kto sa voči nemu nejako previnil. Katsa však medzi výnimočnými nie je jediná, vo všetkých siedmich kráľovstvách je ich viac a každý si žije svojím životom, avšak niektorí slobodnejšie ako ona. Jedného dňa tak Katsa spozná niekoho, kto je takisto výnimočný, avšak jeho nadanie spočíva v niečom inom ako len v sile a obratnosti, ktorou je obdarená Katsa. A práve jeho nadanie je to, čo sa on snaží pred ňou úporne skrývať. Katsa ho však odhalí, no napokon si uvedomí, že aj keď ju to všetko nové poznanie hnevá, nedokáže ho len tak nechať odísť zo svojho života. Začína sa tak ich spoločné putovanie, počas ktorého zažijú všeličo.
A že je to skutočne všeličo. Veci, ktoré by ma ani len nenapadli, ani vo sne.
Spočiatku som si myslela, že tá kniha... že som od nej očakávala viac ako sa mi dostalo. Ale čím dlhšie si to všetko ukladám v hlave, prichádzam na to, že to proste len musím stráviť. Spočiatku som sa k čítaniu nejako nemala, možno to bolo aj tým, že som ju MUSELA presne prečítať za určitú dobu, čo sa mi neveľmi pozdávalo. A tak som čítala, až ku koncu som sa akosi od nej nevedela odtrhnúť. A presne pri konci som si uvedomila, že sa ma tá kniha akosi predsa len dotkla hlbšie ako som si myslela.
A že je to skutočne všeličo. Veci, ktoré by ma ani len nenapadli, ani vo sne.
Spočiatku som si myslela, že tá kniha... že som od nej očakávala viac ako sa mi dostalo. Ale čím dlhšie si to všetko ukladám v hlave, prichádzam na to, že to proste len musím stráviť. Spočiatku som sa k čítaniu nejako nemala, možno to bolo aj tým, že som ju MUSELA presne prečítať za určitú dobu, čo sa mi neveľmi pozdávalo. A tak som čítala, až ku koncu som sa akosi od nej nevedela odtrhnúť. A presne pri konci som si uvedomila, že sa ma tá kniha akosi predsa len dotkla hlbšie ako som si myslela.
Označená by Kristin Cast, P.C. Cast
3.0
Príbeh Zoey, ktorá sa jedného dňa stane "označenou" hľadačom zo Školy noci a ktorej sa v priebehu niekoľkých hodín zmení svet. Odíde zo svojho života, aby sa stala súčasťou niečoho nového. Príde do školy, a dúfa, že sa jej na druhý pokus podarí niekam zapadnúť a nájsť si priateľov. To by však bolo priľahké, ak by jej do toho neskočilo pár nepríjemností a "skvelých dievčat", ktoré sa snažia len dať najavo svoju moc nad všetkým a všetkými.
Páčil sa mi príbeh. A hlavne ponímanie upírov, teda skôr to, ako to všetko bolo poňaté tak netradične. Žiadne uhryznutia, krvavé ústa alebo podobné veci, na ktoré sme zvyknutí z iných príbehov. Vcelku mierne označenie na začiatku, príprava v škole a nakoniec zavŕšenie celej superzmeny na upíra. Jediné čo by sa dalo považovať za mierne tvrdé je, keď mláďa (ako sa označené človekobudúcoupírča v škole nazýva) superzmenu nevzládne. Vtedy umiera. Aj keď, je to naozaj tak? Osobne som zvedavá, ako sa vec s týmito "nezvládnutými" mláďatami vyvinie. lebo ja osobne myslím, že to neostane len tak.
Nepáčil sa mi slovník! Ani náhodou, preboha "nevlastný lúzer"?!! Buď to bolo prekladom, alebo neviem čím a to som spomenula len jednu frázu, pri ktorej sa mi vždy zježili chĺpky. Čakala som, že keď už to teda písali dve, že ten jazyk bude skutočne aspoň trochu "taký náš", ale akosi som sa nedočkala. Skôr som mala pocit, že som sa dočkala len nejakej chabej napodobeniny teenagerského slangu. Ten však časom ustúpil trochu do úzadia, za čo som bola neskutočne vďačná.
Zlatou strednou cestou však kráčali postavy, niekedy sa mi zdali príliš jednoduché (samotná Zoey), ale na druhej strane, niektoré som si obľúbila (Damien), no a potom tie, ktoré proste človek neobľubuje, ale na druhej strane mu ani nevadia (Neferet). Samostatnou jednotkou by som označila Afroditu, ktorá mala zjavne pôsobiť ako tá negatívna osoba, ktorá má všetko a je najpopulárnejším dievčaťom, ale vo vnútri je zlá a skazená a vidí to len pár ľudí. Ale, akosi ma to dievča nepresvedčilo.
Páčil sa mi príbeh. A hlavne ponímanie upírov, teda skôr to, ako to všetko bolo poňaté tak netradične. Žiadne uhryznutia, krvavé ústa alebo podobné veci, na ktoré sme zvyknutí z iných príbehov. Vcelku mierne označenie na začiatku, príprava v škole a nakoniec zavŕšenie celej superzmeny na upíra. Jediné čo by sa dalo považovať za mierne tvrdé je, keď mláďa (ako sa označené človekobudúcoupírča v škole nazýva) superzmenu nevzládne. Vtedy umiera. Aj keď, je to naozaj tak? Osobne som zvedavá, ako sa vec s týmito "nezvládnutými" mláďatami vyvinie. lebo ja osobne myslím, že to neostane len tak.
Nepáčil sa mi slovník! Ani náhodou, preboha "nevlastný lúzer"?!! Buď to bolo prekladom, alebo neviem čím a to som spomenula len jednu frázu, pri ktorej sa mi vždy zježili chĺpky. Čakala som, že keď už to teda písali dve, že ten jazyk bude skutočne aspoň trochu "taký náš", ale akosi som sa nedočkala. Skôr som mala pocit, že som sa dočkala len nejakej chabej napodobeniny teenagerského slangu. Ten však časom ustúpil trochu do úzadia, za čo som bola neskutočne vďačná.
Zlatou strednou cestou však kráčali postavy, niekedy sa mi zdali príliš jednoduché (samotná Zoey), ale na druhej strane, niektoré som si obľúbila (Damien), no a potom tie, ktoré proste človek neobľubuje, ale na druhej strane mu ani nevadia (Neferet). Samostatnou jednotkou by som označila Afroditu, ktorá mala zjavne pôsobiť ako tá negatívna osoba, ktorá má všetko a je najpopulárnejším dievčaťom, ale vo vnútri je zlá a skazená a vidí to len pár ľudí. Ale, akosi ma to dievča nepresvedčilo.