Scan barcode
zuzie's reviews
436 reviews
Záhrobná kniha by Neil Gaiman
3.0
Na túto knižku som natrafila len tak náhodou v knižnici, mala pekný obal, zaujímavý názov a takisto opis deja na vnútornej strane obalu nebol na zahodenie. A preniesť sa zo sveta upírov, superľudí a podobne na možno obyčajný cintorín s obyčajnými duchmi. Prečo nie?
Lud sa po vražde svojich rodičov ocitá na cintoríne, kde si ho "adoptujú" manželia Owensovci, ktorí vždy túžili po dieťati, avšak nikdy nijaké nemali. Preto, keď sa im teraz núka príležitosť, hneď sa jej chytia. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby však obaja neboli už niekoľko rokov mŕtvi. Spolu s nimi sa o Ludovu výchovu stará Silas, prazvláštna postava, ktorá sa niekedy vyparí a nikto netuší kde je a čo robí. Podstatné však je, že ako jediný môže vychádzať z cintorína a zabezpečovať Ludovi všetko, čo ako jediný človek na cintoríne potrebuje. Kto by už predsa hľadal v hroboch jedlo. Nikto. Presne preto je tu Silas.
Neskôr sa však dozvedáme, že jeho úloha nie je len chodiť po mesta a zaobstarávať chlapcovi veci, ktoré potrebuje, ale že sa taktiež stará o chlapcov život a zisťuje, prečo sa ho vtedy niekto snažil zniesť zo sveta. Ukáže sa, že vrah jeho rodiny však nie je ešte mimo hru a že stále hľadá Luda, aby ho nakoniec mohol zabiť, tak ako sa mu to pred rokmi nepodarilo.
Myslím, že kniha nie je nejako náročná. Začiatok vyzerá neskutočne sľubne. Predsa len, kde Vám hneď v úvode ukážu vraha, ktorý má za úlohu previesť na druhý svet celú rodinu aj s bábätkom? Asi málokde. Stred knihy by som potom možno, no ja neviem, asi zmenila, resp. nebol až taký dobrý ako som po začiatku čakala. Zväčša išlo o opis Ludovho života a jeho príhod, ktoré na cintoríne zažil. Na druhej strane uznávam, že to všetko čo sa udialo na konci, sa nemohlo stať hneď, ale nejako sme sa k tomu museli dopracovať a počkať kým Lud vyrastie. A tak sa po úvode, ktorý Vás zhltne a mierne nezáživnom prostriedku, dostávame opäť k napínavému koncu, kde sa konečne dozvieme, prečo si vrah vybral práve Ludovu rodinu.
Lud sa po vražde svojich rodičov ocitá na cintoríne, kde si ho "adoptujú" manželia Owensovci, ktorí vždy túžili po dieťati, avšak nikdy nijaké nemali. Preto, keď sa im teraz núka príležitosť, hneď sa jej chytia. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby však obaja neboli už niekoľko rokov mŕtvi. Spolu s nimi sa o Ludovu výchovu stará Silas, prazvláštna postava, ktorá sa niekedy vyparí a nikto netuší kde je a čo robí. Podstatné však je, že ako jediný môže vychádzať z cintorína a zabezpečovať Ludovi všetko, čo ako jediný človek na cintoríne potrebuje. Kto by už predsa hľadal v hroboch jedlo. Nikto. Presne preto je tu Silas.
Neskôr sa však dozvedáme, že jeho úloha nie je len chodiť po mesta a zaobstarávať chlapcovi veci, ktoré potrebuje, ale že sa taktiež stará o chlapcov život a zisťuje, prečo sa ho vtedy niekto snažil zniesť zo sveta. Ukáže sa, že vrah jeho rodiny však nie je ešte mimo hru a že stále hľadá Luda, aby ho nakoniec mohol zabiť, tak ako sa mu to pred rokmi nepodarilo.
Myslím, že kniha nie je nejako náročná. Začiatok vyzerá neskutočne sľubne. Predsa len, kde Vám hneď v úvode ukážu vraha, ktorý má za úlohu previesť na druhý svet celú rodinu aj s bábätkom? Asi málokde. Stred knihy by som potom možno, no ja neviem, asi zmenila, resp. nebol až taký dobrý ako som po začiatku čakala. Zväčša išlo o opis Ludovho života a jeho príhod, ktoré na cintoríne zažil. Na druhej strane uznávam, že to všetko čo sa udialo na konci, sa nemohlo stať hneď, ale nejako sme sa k tomu museli dopracovať a počkať kým Lud vyrastie. A tak sa po úvode, ktorý Vás zhltne a mierne nezáživnom prostriedku, dostávame opäť k napínavému koncu, kde sa konečne dozvieme, prečo si vrah vybral práve Ludovu rodinu.
Eon by Alison Goodman
5.0
Na túto knihu som počula len samé chvály a tak som teda od nej automaticky aj veľa očakávala. A tá kniha, má v sebe niečo, neviem to opísať, ale pohltilo ma to od prvých stránok. Na jednej strane som chcela čítať a čítať a neprestať, na strane druhej som však nechcela prísť až na jej koniec, pretože by mi to chýbalo. V momentoch, kedy som knihu odložila som si niekedy až priala znova sa vrátiť do Eoninho sveta. Ktovie prečo, ale akoby tá kniha mala v sebe niečo magické, div, že sa mi nepriviazala perlami k ruke. Ani by som sa nečudovala.
Všetko má však svoj koniec a tak som sa aj ja chtiac-nechtiac musela dočítať až na poslednú stranu, čo mi bolo nesmierne ľúto, ale na druhej strane, mala som za sebou štyristo neskutočne úžasných strán, ktoré si raz určite prečítam znova. Ale to až keď už budem mať svoju. A to si už rovno kúpim aj pokračovanie, na ktoré som už teraz "nadržaná". Normálne je to asi prvý dôvod, prečo sa teraz neviem dočkať vianoc. Pretože Eon a Eona budú určite na zozname darčekov, ktoré si kúpim.
Nemám viac čo povedať. Mohla by som sa rozpisovať o deji, ale myslím, že najlepšie bude, ak si každý túto knihu prečíta sám a sám prežije celý príbeh bez toho aby som ja niečo prezrádzala. Ale musím priznať, že niektoré...rozuzlenia ak sa to tak dá nazvať by som veru nečakala, čakala som niečo klasické, čo už poznám z podobných kníh, ale nič také sa nedialo.
Všetko má však svoj koniec a tak som sa aj ja chtiac-nechtiac musela dočítať až na poslednú stranu, čo mi bolo nesmierne ľúto, ale na druhej strane, mala som za sebou štyristo neskutočne úžasných strán, ktoré si raz určite prečítam znova. Ale to až keď už budem mať svoju. A to si už rovno kúpim aj pokračovanie, na ktoré som už teraz "nadržaná". Normálne je to asi prvý dôvod, prečo sa teraz neviem dočkať vianoc. Pretože Eon a Eona budú určite na zozname darčekov, ktoré si kúpim.
Nemám viac čo povedať. Mohla by som sa rozpisovať o deji, ale myslím, že najlepšie bude, ak si každý túto knihu prečíta sám a sám prežije celý príbeh bez toho aby som ja niečo prezrádzala. Ale musím priznať, že niektoré...rozuzlenia ak sa to tak dá nazvať by som veru nečakala, čakala som niečo klasické, čo už poznám z podobných kníh, ale nič také sa nedialo.
Dážď slivkových kvetov by Elena Hidvéghyová-Yung
2.0
K tejto knihe sa nebudem rozpisovať, nie že by som nechcela, ale ani sa nemám ako, resp. neviem čo by som k nej mala písať. Bola napísaná naozaj zaujímavo a nepochybujem o tom, že by isto zaujala takmer každú mysliacu ženu vo vyššom veku. Chcela som si túto knihu prečítať, ale buď som nebola v tom správnom citovom rozpoložení, alebo som proste len strelila privysoko. Ktovie.
Osobne som si však v knihe nenašla nič, čo by ma nejako oslovilo. Možno sem tam nejaká myšlienka, ale ináč som sa s touto knihou vyslovene trápila. Vlastne som ju dočítala asi už len preto, lebo som sa nudila vo vlaku a potom preto, lebo mi ostávalo len pár strán a bolo mi ľúto nechať ju len tak. Tak som to dobojovala. Ale nemôžem jej dať viac hviezdičiek. Napísaná bola dobre, ale pre mňa to bolo len trápenie.
Osobne som si však v knihe nenašla nič, čo by ma nejako oslovilo. Možno sem tam nejaká myšlienka, ale ináč som sa s touto knihou vyslovene trápila. Vlastne som ju dočítala asi už len preto, lebo som sa nudila vo vlaku a potom preto, lebo mi ostávalo len pár strán a bolo mi ľúto nechať ju len tak. Tak som to dobojovala. Ale nemôžem jej dať viac hviezdičiek. Napísaná bola dobre, ale pre mňa to bolo len trápenie.
Keď preskočí iskra by Meg Cabot, Tamara Chovanová
4.0
Knihy od Meg Cabot mám veľmi rada. Túto som tak ako všetky predošlé "zlhtla" takmer na jeden šup. Nemôžem si pomôcť, ale tie knihy sú proste také "čtivé" (neviem ako to vyjadriť, resp. nájsť vhodné slovo), jednoducho obraciate stránku za stránku, hltáte písmená jedno za druhým a nemôžete sa ich nabažiť. Asi tak si pripadám pri jej knihách.
Príbeh Kate, je rovnako ako v prvom diely písaný takmer výlučne cez internetovú korešpondenciu, sem tam sa objaví nejaký zápis z denníka alebo od hocikiaľ. Čo ma vždy zo začiatku trochu rozčuľovalo, ale keď som sa začítala, pomaly som to nevnímala. Fascinujúce je, že človek by si myslel, že sa pri takejto forme písania nedozvie všetko, ale opak je pravdou. Postavy si mailujú hádam aj o tom kedy idú na wc a čitateľovi tak neunikne ani chvíľka.
Kate ako hlavnú postavu si človek obľúbi hneď, rovnako aj jej kamarátku Jen a popri nich aj pani Lopezovú, ktorá im pečie koláčiky. Naopak, presne si viem predstaviť Amy ako tyranku a dokonale ju zaradiť medzi ľudí, ktorých nemám rada. Bez problémov. Myslím, že opisy postáv Cabotovej idú, proste vždy ju zaradí niekam, kam presne patrí a čitateľa ani len nenapadne namietať.
Príbeh je podobný ako v prvej časti. Až na tú časť tesne pred koncom. Opäť sme pri tej mojej "neprávosti", ktorú právom nenávidím. Ale už, keď sa to všetko začalo som tajne dúfala, že sa to vyrieši a voilá, tak ako v každom poriadnom príbehu je neprávosť napravená a potrestaná. Veľké plus.
Príbeh Kate, je rovnako ako v prvom diely písaný takmer výlučne cez internetovú korešpondenciu, sem tam sa objaví nejaký zápis z denníka alebo od hocikiaľ. Čo ma vždy zo začiatku trochu rozčuľovalo, ale keď som sa začítala, pomaly som to nevnímala. Fascinujúce je, že človek by si myslel, že sa pri takejto forme písania nedozvie všetko, ale opak je pravdou. Postavy si mailujú hádam aj o tom kedy idú na wc a čitateľovi tak neunikne ani chvíľka.
Kate ako hlavnú postavu si človek obľúbi hneď, rovnako aj jej kamarátku Jen a popri nich aj pani Lopezovú, ktorá im pečie koláčiky. Naopak, presne si viem predstaviť Amy ako tyranku a dokonale ju zaradiť medzi ľudí, ktorých nemám rada. Bez problémov. Myslím, že opisy postáv Cabotovej idú, proste vždy ju zaradí niekam, kam presne patrí a čitateľa ani len nenapadne namietať.
Príbeh je podobný ako v prvej časti. Až na tú časť tesne pred koncom. Opäť sme pri tej mojej "neprávosti", ktorú právom nenávidím. Ale už, keď sa to všetko začalo som tajne dúfala, že sa to vyrieši a voilá, tak ako v každom poriadnom príbehu je neprávosť napravená a potrestaná. Veľké plus.
Tanec smrti by Douglas Preston
5.0
K tejto dvojici autorov som sa dostala úplnou náhodou, vďaka ich knihe Zátiší z vranami, ktorá ma zaujala svojou obálkou (odporúčam). Neskôr ma úplne nadchla aj samotná kniha, aj keď mi nejaký ten mesiac trvalo, kým som sa do nej pustila. Napokon som neoľutovala. Keď som neskôr v knižnici narazila na túto knihu a zistila, že existuje nejaká séria "Pendergast" a že moja kniha nie je jediná s podobnou témou bola som šťastná prešťastná. Takže som ju vzala domov bez zaváhania.
Stretávame sa s rôznou zmesou postáv. Akosi sa v tejto knižke nazbierali, aby dali dohromady jeden z obrovských prípadov, aké kedy kto vyriešil. Poručík Vincet vytrvalo pátra a popri tom stráca nielen priateľov ale aj svoju dobrú povesť na policajnej stanici, keďže všetkým sa zdá jeho práca nelogická, akoby sa len naháňal za duchmi. V meste však "řádí" vrah a niekto by ho konečne mal zastaviť, lenže kto?
Všetky dôkazy smerujú na jednu osobu, ktorá je však v istej chvíli mŕtva, potom zas nie a pritom všetci tušíme, že ide o falošné obvinenie a na jeho očistenie by pritom stačilo predviesť skutočného vraha, lenže ako, keď ten je už niekoľko rokov považovaný za mŕtveho? Pendergastov brat Diogenes má všetko naplánované do posledného detailu a svoje plány očividne splietal po mnohé roky. Nám sa tak poskytuje pohľad na dva geniálne mozgy, ktoré sa púšťajú do boja proti sebe.
Musím priznať, že sledovať Diogeena a Pendergasta ako sa preťahujú o jednu hračku, pričom rozumové schopnosti oboch sú takmer vyrovnané, je naozaj pútavé a nútilo ma to čítať stále ďalej. Jeden urobí krok a druhý je buď o krok pred ním, alebo sa nechá zmiasť. Takže len čo som dočítala pár strán, nedalo sa prestať, pretože som sa znova dostala na miesto, ktoré si vyžadovalo nejaké rozlúsknutie a to sa ponúkalo len na ďalších stranách. Človek sa tak ani nenazdá a má za sebou celú knihu.
Pendergast je ako inak neskutočne inteligentný, sem tam o krok vpred, premýšľavý a hlavne sa snaží zastaviť svojho brata. A Diogenes? V živote by ma nenapadlo, že sa stretnem s niekým tak podobným Pendergastovi a zároveň tak odlišným a chladnokrvným. Okrem dvoch bratov, ktorí sa v knihe stávajú hlavnými postavami tam máme ešte Vincenta, ktorého som skutočne ľutovala v momente, keď musel uprednostniť riešenie prípadu pred svojím osobným životom, resp. keď konal v mene záchrany života niekoho iného. Takisto spisovateľ Postu a pracovníčka múzea boli dvojicou, ktorá to všetko tak pekne dopĺňala a vždy sa objavili v pravú chvíľu.
Prekvapivý je aj samotný záver knihy, kedy si myslíte, že už sa chýlite ku koncu, kedy sa všetko vyrieši, ale pritom zisťujete, že to ešte nie je koniec, že sa ešte musí udiať niečo, čo Vás totálne posadí na zadok a prinúti zhltnúť posledné kapitoly.
Stretávame sa s rôznou zmesou postáv. Akosi sa v tejto knižke nazbierali, aby dali dohromady jeden z obrovských prípadov, aké kedy kto vyriešil. Poručík Vincet vytrvalo pátra a popri tom stráca nielen priateľov ale aj svoju dobrú povesť na policajnej stanici, keďže všetkým sa zdá jeho práca nelogická, akoby sa len naháňal za duchmi. V meste však "řádí" vrah a niekto by ho konečne mal zastaviť, lenže kto?
Všetky dôkazy smerujú na jednu osobu, ktorá je však v istej chvíli mŕtva, potom zas nie a pritom všetci tušíme, že ide o falošné obvinenie a na jeho očistenie by pritom stačilo predviesť skutočného vraha, lenže ako, keď ten je už niekoľko rokov považovaný za mŕtveho? Pendergastov brat Diogenes má všetko naplánované do posledného detailu a svoje plány očividne splietal po mnohé roky. Nám sa tak poskytuje pohľad na dva geniálne mozgy, ktoré sa púšťajú do boja proti sebe.
Musím priznať, že sledovať Diogeena a Pendergasta ako sa preťahujú o jednu hračku, pričom rozumové schopnosti oboch sú takmer vyrovnané, je naozaj pútavé a nútilo ma to čítať stále ďalej. Jeden urobí krok a druhý je buď o krok pred ním, alebo sa nechá zmiasť. Takže len čo som dočítala pár strán, nedalo sa prestať, pretože som sa znova dostala na miesto, ktoré si vyžadovalo nejaké rozlúsknutie a to sa ponúkalo len na ďalších stranách. Človek sa tak ani nenazdá a má za sebou celú knihu.
Pendergast je ako inak neskutočne inteligentný, sem tam o krok vpred, premýšľavý a hlavne sa snaží zastaviť svojho brata. A Diogenes? V živote by ma nenapadlo, že sa stretnem s niekým tak podobným Pendergastovi a zároveň tak odlišným a chladnokrvným. Okrem dvoch bratov, ktorí sa v knihe stávajú hlavnými postavami tam máme ešte Vincenta, ktorého som skutočne ľutovala v momente, keď musel uprednostniť riešenie prípadu pred svojím osobným životom, resp. keď konal v mene záchrany života niekoho iného. Takisto spisovateľ Postu a pracovníčka múzea boli dvojicou, ktorá to všetko tak pekne dopĺňala a vždy sa objavili v pravú chvíľu.
Prekvapivý je aj samotný záver knihy, kedy si myslíte, že už sa chýlite ku koncu, kedy sa všetko vyrieši, ale pritom zisťujete, že to ešte nie je koniec, že sa ešte musí udiať niečo, čo Vás totálne posadí na zadok a prinúti zhltnúť posledné kapitoly.
Zradená by P.C. Cast
3.0
Musím priznať, že druhý diel, na rozdiel od prvého, úvodného bol trochu lepší. Ale možno to bolo tým, že tentokrát som ho čítala v češtine, ktohovie. Každopádne, tých "teenagerských" výrazov, ktoré mi niekedy liezli na nervy bolo menej a aj tie mláďatá sa už chovali akosi menej hlúpo. Aj keď sem tam sa našla situácia, kedy by som niekoho najradšej prefliaskala, ale aj také musia byť.
Postavy ostávajú aké boli, aj keď pomaly sa tam začína viac zaplietať láska v Zoey-nom prípade aj sex (nie úplne, zatiaľ len v náznakoch a myšlienkach, ale aj tak) a také tie normálne ľudské veci, ktoré sa v živote mladých dejú ale o ktorých sa bežne nepíše, alebo vlastne ja osobne som sa s tým ešte nestretla. V tomto mi tá kniha príde akási ľudskejšia ako ostatné knihy (veď keď už by sme boli, keby Bella svojou rukou nahmatala Edwardovi "bouli" v nohaviciach). Takže ako mi tie výrazy išli na nervy, tak na druhú stranu to ostatné teenagerské a človečenské sa zniesť dá, ba práveže to tej knihe akosi pridáva na sympatiách.
Aby som ale moc neodbehla od postáv, Afrodita sa začína správať akosi inak, rovnako aj Neferet. Dosť nečakane povedala by som a musím povedať, že sa mi to pozdáva, aj keď v tom vidím ešte nejaké zauzlenia a kopu neprávosti v ďalších knihách, ale kde by sme bez tej neprávosti na svete boli. Nejako to budem musieť prežiť.
Čo sa týka priebehu knihy, prišla mi trochu živšia a dramatickejšia ako prvý diel, ale znova to šlo tak očakávane. Zo začiatku nejaké úvodné veci, potom sa udeje niečo zvláštne a skončí sa to nejakou "akciou". Predpokladám, že ostatné knihy budú rovnaké, ale neberiem to ako mínus, predsa len keby sa to malo všetko napchať do menšieho počtu kníh, bolo by tam tých akcií zrazu priveľa a to by bolo neúnosné.
Postavy ostávajú aké boli, aj keď pomaly sa tam začína viac zaplietať láska v Zoey-nom prípade aj sex (nie úplne, zatiaľ len v náznakoch a myšlienkach, ale aj tak) a také tie normálne ľudské veci, ktoré sa v živote mladých dejú ale o ktorých sa bežne nepíše, alebo vlastne ja osobne som sa s tým ešte nestretla. V tomto mi tá kniha príde akási ľudskejšia ako ostatné knihy (veď keď už by sme boli, keby Bella svojou rukou nahmatala Edwardovi "bouli" v nohaviciach). Takže ako mi tie výrazy išli na nervy, tak na druhú stranu to ostatné teenagerské a človečenské sa zniesť dá, ba práveže to tej knihe akosi pridáva na sympatiách.
Aby som ale moc neodbehla od postáv, Afrodita sa začína správať akosi inak, rovnako aj Neferet. Dosť nečakane povedala by som a musím povedať, že sa mi to pozdáva, aj keď v tom vidím ešte nejaké zauzlenia a kopu neprávosti v ďalších knihách, ale kde by sme bez tej neprávosti na svete boli. Nejako to budem musieť prežiť.
Čo sa týka priebehu knihy, prišla mi trochu živšia a dramatickejšia ako prvý diel, ale znova to šlo tak očakávane. Zo začiatku nejaké úvodné veci, potom sa udeje niečo zvláštne a skončí sa to nejakou "akciou". Predpokladám, že ostatné knihy budú rovnaké, ale neberiem to ako mínus, predsa len keby sa to malo všetko napchať do menšieho počtu kníh, bolo by tam tých akcií zrazu priveľa a to by bolo neúnosné.
Vyvolená by Kristin Cast, P.C. Cast
3.0
Mala som pocit, že tretia kniha je len o ľúbostných vzťahoch mladej Zoey. Heath je pripútaný, Loren je akýsi neistý a Erik akoby posadnutý žiarlivosťou. Dokonca ani neviem, čo poriadne by som mala k tejto tretej knihe napísať, nakoľko ma nejako veľmi neoslovila, ale na druhej strane nebola ani horšia ako jej predchodkyne. Len sa mi proste zdala trochu jednotvárna. Ale budiš, aj také sem tam musia byť.
Zoey má stále neskutočne veľa tajomstiev, z Neferet je stále väčšia a väčšia mrcha ja už by som jej sama niekedy dala takú poriadnu facku aby sa spamätala a prestala otravovať, ale to predsa nejde. Naopak čoraz viac sa mi chtiac nechtiac začína páčiť Afrodita, nielen tým, že sa z nej a Z pomaly stávajú priateľky, ale aj preto, že napriek tomu ako sa snaží chovať milo, stále si zachováva tie také svoje namyslené črty. Bez nich by to už asi ani nebola ona.
Aby som bola úprimná pomaly sa mi už jednotlivé diely zlievajú do jedného. Pamätám si len, že ma zarazila zvláštne dianie okolo Steve Rae a Afrodity a takisto nejasné zabitia dvoch učiteľov. Tie som nepredpokladala ani náhodou.
Kniha neprekvapila, ale na druhej strane ani nebola horšia. Len dúfam, že sa niekedy v celej tejto sérii dopracujem ku knihe, ktorá by konečne mala niečo, čo by ma donútilo trochu zvýšiť to hodnotenie. Pretože, keď to hodnotím ako jeden príbeh, tak to nevyzerá až tak zle.
Zoey má stále neskutočne veľa tajomstiev, z Neferet je stále väčšia a väčšia mrcha ja už by som jej sama niekedy dala takú poriadnu facku aby sa spamätala a prestala otravovať, ale to predsa nejde. Naopak čoraz viac sa mi chtiac nechtiac začína páčiť Afrodita, nielen tým, že sa z nej a Z pomaly stávajú priateľky, ale aj preto, že napriek tomu ako sa snaží chovať milo, stále si zachováva tie také svoje namyslené črty. Bez nich by to už asi ani nebola ona.
Aby som bola úprimná pomaly sa mi už jednotlivé diely zlievajú do jedného. Pamätám si len, že ma zarazila zvláštne dianie okolo Steve Rae a Afrodity a takisto nejasné zabitia dvoch učiteľov. Tie som nepredpokladala ani náhodou.
Kniha neprekvapila, ale na druhej strane ani nebola horšia. Len dúfam, že sa niekedy v celej tejto sérii dopracujem ku knihe, ktorá by konečne mala niečo, čo by ma donútilo trochu zvýšiť to hodnotenie. Pretože, keď to hodnotím ako jeden príbeh, tak to nevyzerá až tak zle.
Hry o život by Suzanne Collins
5.0
Kniha Hry o život pred sebou niesla prísľub niečoho významného, niečoho, čo ma donútilo siahnuť do regálu a kúpiť si ju, aj keď som veľmi netušila o čom bude. Všade sa o nej písalo, čítalo, počúvalo, natáčal sa film. Tak to hádam nebude také hrozné, keď to má všade toľko ohlasov, navyše, keď som sa na ne pozrela lepšie, boli pozitívne. Stala som sa majiteľkou prvých dvoch dielov a pustila sa do doposiaľ neprebádaného žánru dystopia.
Prvých pár strán z prvej knihy ma akosi neoslovilo. Samozrejme, páčil sa mi vzťah aký medzi sebou mali Gale a Katnis, na druhej strane to však bolo len akési opisovanie toho všetkého a pomalé uvádzanie do deja, ktoré ma príliš nenadchlo. Ale keď som sa prebrodila týmto všetkým, mohla som si vychutnať každú stranu. A veru som si! Prvý šok prišiel pri losovaní, ale ja si už pomaly zvykám, že knihy a filmy sa menia a všetky tie "tradičné" postupy už nie sú také ako boli (ako keď na konci filmu čakáte "žili šťastne až kým nepomreli" a namiesto toho milovaná žena umrie hneď!).
Hneď potom sa začína odvíjať akoby nový príbeh, napínavejší, plný jedla (mimochodom nemám to rada, len ma to núti jesť), objavuje sa Peeta, v niektorých momentoch sa mi dokonca celkom aj pozdával. Spoznávame mentorov detí, ich vizážistov a kopu ostatných ľudí, ktorí majú celú akciu na starosti alebo sa na nej nejako podieľajú. Samotné hry sú potom už len akousi čerešničkou na pomyselnej torte a ich opisom som doslova prebehla tak ako Katnis cez les, pretože som sa už nemohla dočkať konca.
Ako ma kniha prekvapovala, tak ma prekvapil aj koniec. Jeden z tých, pri ktorých si poviem "Tak to by ma teda nenapadlo". Posledné strany sú tiež písané tak, že človek labilnejší ako ja napríklad má hneď po prečítaní posledného slova nekontrolovateľné nutkanie otvoriť pokračovanie. Presne tak aj bolo. Ale o tom, potom.
Táto kniha bola moja prvá zo žánru dystopia, ako som už uviedla hore a musím uznať, že to bol šok. Po útoku Belly a Edwarda je svet zničený a pomaly sa na vrch dostáva akási reálnejšia, krajšia forma lásky a priateľstva, ktorá nie je dokonalá a čítateľovi príde taká skutočná, až má pocit, že ju sám prežíva. A navyše uprostred takého neštastného sveta, nepriaznivých okolností. To je hneď niečo lepšie, ako keď musíte bojovať len s bandou upírov. Katnis bola uprostred a na každom kraji stál niekto, kto ju mal rád. A pritom to bolo tak neskutočne zložité. Ako hlavná hrdina však bola výborná. Aj keď ju vykresľovali ako mierne nepriateľskú a nespoločenskú, ja som si ju obľúbila hlavne kvôli tomu aká bola, nech sa dialo čo sa dialo..taká..svoja.
Gale vs. Peeta. U mňa nie je o čom, jednoznačne vedie Gale. Jednak pozná Katnis už dlho, chodia spolu loviť a vytvorilo sa medzi nimi také to zvláštne puto...vzťah, ktorý vidia všetci len jeho aktéri nie a Peeta... mi príde príliš sladučký. Obaja však majú niečo do seba a aby som neklamala v istých momentoch má aj ten Peeta niečo do seba, akonáhle však zmizne zo scény, ostáva zabudnutý.
Rozhodne si zaobstarám aj poslednú knihu z tejto trilógie, rozhodne si pozriem film a rozhodne si zadovážim aj iné knihy, podobné tejto.
Prvých pár strán z prvej knihy ma akosi neoslovilo. Samozrejme, páčil sa mi vzťah aký medzi sebou mali Gale a Katnis, na druhej strane to však bolo len akési opisovanie toho všetkého a pomalé uvádzanie do deja, ktoré ma príliš nenadchlo. Ale keď som sa prebrodila týmto všetkým, mohla som si vychutnať každú stranu. A veru som si! Prvý šok prišiel pri losovaní, ale ja si už pomaly zvykám, že knihy a filmy sa menia a všetky tie "tradičné" postupy už nie sú také ako boli (ako keď na konci filmu čakáte "žili šťastne až kým nepomreli" a namiesto toho milovaná žena umrie hneď!).
Hneď potom sa začína odvíjať akoby nový príbeh, napínavejší, plný jedla (mimochodom nemám to rada, len ma to núti jesť), objavuje sa Peeta, v niektorých momentoch sa mi dokonca celkom aj pozdával. Spoznávame mentorov detí, ich vizážistov a kopu ostatných ľudí, ktorí majú celú akciu na starosti alebo sa na nej nejako podieľajú. Samotné hry sú potom už len akousi čerešničkou na pomyselnej torte a ich opisom som doslova prebehla tak ako Katnis cez les, pretože som sa už nemohla dočkať konca.
Ako ma kniha prekvapovala, tak ma prekvapil aj koniec. Jeden z tých, pri ktorých si poviem "Tak to by ma teda nenapadlo". Posledné strany sú tiež písané tak, že človek labilnejší ako ja napríklad má hneď po prečítaní posledného slova nekontrolovateľné nutkanie otvoriť pokračovanie. Presne tak aj bolo. Ale o tom, potom.
Táto kniha bola moja prvá zo žánru dystopia, ako som už uviedla hore a musím uznať, že to bol šok. Po útoku Belly a Edwarda je svet zničený a pomaly sa na vrch dostáva akási reálnejšia, krajšia forma lásky a priateľstva, ktorá nie je dokonalá a čítateľovi príde taká skutočná, až má pocit, že ju sám prežíva. A navyše uprostred takého neštastného sveta, nepriaznivých okolností. To je hneď niečo lepšie, ako keď musíte bojovať len s bandou upírov. Katnis bola uprostred a na každom kraji stál niekto, kto ju mal rád. A pritom to bolo tak neskutočne zložité. Ako hlavná hrdina však bola výborná. Aj keď ju vykresľovali ako mierne nepriateľskú a nespoločenskú, ja som si ju obľúbila hlavne kvôli tomu aká bola, nech sa dialo čo sa dialo..taká..svoja.
Gale vs. Peeta. U mňa nie je o čom, jednoznačne vedie Gale. Jednak pozná Katnis už dlho, chodia spolu loviť a vytvorilo sa medzi nimi také to zvláštne puto...vzťah, ktorý vidia všetci len jeho aktéri nie a Peeta... mi príde príliš sladučký. Obaja však majú niečo do seba a aby som neklamala v istých momentoch má aj ten Peeta niečo do seba, akonáhle však zmizne zo scény, ostáva zabudnutý.
Rozhodne si zaobstarám aj poslednú knihu z tejto trilógie, rozhodne si pozriem film a rozhodne si zadovážim aj iné knihy, podobné tejto.
Skúška ohňom by Suzanne Collins
5.0
Druhá kniha končí tam, kde nás prvá opustila. Musím priznať, že som ju otvorila hneď po prečítaní tej prvej, proste som si musela prečítať aspoň jednu kapitolu, aby som mala trochu aké také tušenie, čo sa bude diať ďalej. Ani začiatok ma však nepripravil na šok, ktorého sa mi dostalo, keď som sa do knihy dočítala hlbšie...
Opäť sa stretávame so starými postavami z jednotky, samozrejme okrem tých, ktorí nás v nej opustili a umreli v aréne. Kniha vo mne na prvých stránkach vzbudzovala dobrý pocit, hry skončili, Katniss vyhrala a je doma, prakticky v bezpečí, znovu sa objavuje Gale, sem tam sa okolo mihne Peeta, vzťahy sa síce trošku pomenili, taktiež podmienky, v ktorých Katniss žila. Teraz žije v peknom dome a jedla má nadostač. Hotová idylka. Tá však netrvá dlho, pretože na scénu prichádza prezident Snow, ktorí jej a Peetovi neuveril ich hru na zamilovaný pár.
Tu nastáva problém najproblémovatejší. Katniss, ktorá si opäť hľadala cestu ku Galovi, teraz bude musieť vyraziť na turné s Peetom, pri ktorom obídu všetky kraje a popri tom predstierať ich vzťah tak dokonale, aby tomu uveril aj sám prezident, ináč sa to pre nich skončí zle. Keď turné končilo a ja som si už myslela, že všetko bude v pohode, chyba lávky. Prezident namiesto súhlasného pokývania hlavou, akože, dobre deti, bežte si svojou cestou, hlavou len nesúhlasne zavrtí a my môžme očakávať ďalšiu ranu od Kapitolu.
POZOR, SPOILER Tá príde.Tentokrát v podobe hier štvrťstoročia, ktoré sú veľmi významné, azda najvýznamnejšie pre všetkých obyvateľov Panemu a hlavne sa stanú nočnou morou všetkých doterajších víťazov, ktorí na ne nepôjdu ako mentori ďalších súťažiacich, ale opäť ako súťažiaci. POZOR, SPOILER
Na moju mrzutosť sa Gale dostáva opäť do úzadia a Katniss s Peetom začínajú nový boj. Tentoraz však nie sú sami a majú pomoc od ostatných. Dokonca aj Haymitch sa začne chovať vo chvíľkach tak, že má človek pocit, že to predsa len bude kúsok dobrého človeka.
Táto kniha sa skončila presne tak ako prvá, niežeby mali rovnaký príbeh, ale obe skončili tak, že v okamihu máte chuť skočiť po ďalšej knihe, aby ste sa konečne dozvedeli, ako to všetko dopadne. Ja som zase nebola výnimka. Skúška ohňom sa mi páčila trošíčku menej ako prvá kniha, ale skutočne len trochu, možno preto, že som konečne dúfala, že bude pokoj, že Katniss bude s Galom, ale žiadny happyend sa nekonal, uvidíme možno v poslednej knihe.
Opäť sa stretávame so starými postavami z jednotky, samozrejme okrem tých, ktorí nás v nej opustili a umreli v aréne. Kniha vo mne na prvých stránkach vzbudzovala dobrý pocit, hry skončili, Katniss vyhrala a je doma, prakticky v bezpečí, znovu sa objavuje Gale, sem tam sa okolo mihne Peeta, vzťahy sa síce trošku pomenili, taktiež podmienky, v ktorých Katniss žila. Teraz žije v peknom dome a jedla má nadostač. Hotová idylka. Tá však netrvá dlho, pretože na scénu prichádza prezident Snow, ktorí jej a Peetovi neuveril ich hru na zamilovaný pár.
Tu nastáva problém najproblémovatejší. Katniss, ktorá si opäť hľadala cestu ku Galovi, teraz bude musieť vyraziť na turné s Peetom, pri ktorom obídu všetky kraje a popri tom predstierať ich vzťah tak dokonale, aby tomu uveril aj sám prezident, ináč sa to pre nich skončí zle. Keď turné končilo a ja som si už myslela, že všetko bude v pohode, chyba lávky. Prezident namiesto súhlasného pokývania hlavou, akože, dobre deti, bežte si svojou cestou, hlavou len nesúhlasne zavrtí a my môžme očakávať ďalšiu ranu od Kapitolu.
POZOR, SPOILER Tá príde.Tentokrát v podobe hier štvrťstoročia, ktoré sú veľmi významné, azda najvýznamnejšie pre všetkých obyvateľov Panemu a hlavne sa stanú nočnou morou všetkých doterajších víťazov, ktorí na ne nepôjdu ako mentori ďalších súťažiacich, ale opäť ako súťažiaci. POZOR, SPOILER
Na moju mrzutosť sa Gale dostáva opäť do úzadia a Katniss s Peetom začínajú nový boj. Tentoraz však nie sú sami a majú pomoc od ostatných. Dokonca aj Haymitch sa začne chovať vo chvíľkach tak, že má človek pocit, že to predsa len bude kúsok dobrého človeka.
Táto kniha sa skončila presne tak ako prvá, niežeby mali rovnaký príbeh, ale obe skončili tak, že v okamihu máte chuť skočiť po ďalšej knihe, aby ste sa konečne dozvedeli, ako to všetko dopadne. Ja som zase nebola výnimka. Skúška ohňom sa mi páčila trošíčku menej ako prvá kniha, ale skutočne len trochu, možno preto, že som konečne dúfala, že bude pokoj, že Katniss bude s Galom, ale žiadny happyend sa nekonal, uvidíme možno v poslednej knihe.