Scan barcode
zuzie's reviews
436 reviews
Darren Shan a Madame Okta by Darren Shan
4.0
Spočiatku som začala len pár kapitolami, pretože som si nebola istá, čo ma čaká. V tejto knihe je však už aj samotný úvod prekvapivý a tak som čítala a čítala a zrazu som sa nenazdala a bolo pol druhej ráno a ja som mala za sebou 27 kapitol. Len tak jedným šupom. Musím priznať, že takto ľahko sa mi čítajú len knihy od Meg Cabotovej a myslela som, že iné už nenájdem, ale táto do tej kategórie spadá tiež. Prvé slovo, riadok, veta, kapitola a zrazu ste na konci knihy a ani neviete ako. A to je podľa mňa pri knihe veľké plus. Keď Vás dokáže dostať do deja, ale hlavne, keď ju prečítate a vlastne ani neviete ako.
Príbeh o tom, ako sa dvaja chlapci vyberú do panoptika mi pripadal celkom zaujímavý a ani náhodou som netušila, čo by sa z toho mohlo neskôr vykľuť. A veruže sa vykľulo. Nie úplne dokonalý, ale zaujímavý príbeh Darrena, ktorý obľuboval pavúky (ktoré mňa dokážu na smrť vydesiť) a jeho kamaráta Steva, ktorí zrazu zistili, že svet okolo nich, nie je až taký obyčajný, ako sa na prvý pohľad mohol zdať. A hlavne, že nie každý človek je taký obyčajný ako by mohol vyzerať a že tí neobyčajní sú stále niekde medzi nami.
Toho hororového som tam čakala trochu viac. Možno som len veľmi otrlá ale mne príbeh strach nenaháňal. Skôr ma šokoval, predsa len kniha mala skôr taký nádych, akoby bola pre deti a niektoré udalosti, ktoré sa tam odohrali mi prišli, akoby.. neviem, neviem to popísať, ale proste to boli chvíle, kedy som si povedala, že wau, toto by som veru nečakala, ale stalo sa. Vtedy mi niekedy naozaj padla sánka.
Z postáv som si obľúbila Annie, koľkokrát sa Vám v príbehoch stáva, že niekto opisuje svoju mladšiu sestru v pozitívnom svetle? Veľmi málo a tak prišlo vhod, že konečne žiadne súrodenecké zvady, ale celkom milý vzťah medzi bratom a sestrou. A takisto ma dostala úprimnosť pána Hroozleyho, keď hovoril o "bežných" aj keď smutných upírskych veciach s trochou smútku v hlase, ale hlavne, že sa to nesnažil zapierať. Tým si ma získal, hlavne na konci knihy.
Som zvedavá hlavne na ostatné diely, ktoré dúfam, že budú strašidelnejšie ako tento prvý, ak nie, nič sa nedeje, aj táto časť stála za prečítanie.
Príbeh o tom, ako sa dvaja chlapci vyberú do panoptika mi pripadal celkom zaujímavý a ani náhodou som netušila, čo by sa z toho mohlo neskôr vykľuť. A veruže sa vykľulo. Nie úplne dokonalý, ale zaujímavý príbeh Darrena, ktorý obľuboval pavúky (ktoré mňa dokážu na smrť vydesiť) a jeho kamaráta Steva, ktorí zrazu zistili, že svet okolo nich, nie je až taký obyčajný, ako sa na prvý pohľad mohol zdať. A hlavne, že nie každý človek je taký obyčajný ako by mohol vyzerať a že tí neobyčajní sú stále niekde medzi nami.
Toho hororového som tam čakala trochu viac. Možno som len veľmi otrlá ale mne príbeh strach nenaháňal. Skôr ma šokoval, predsa len kniha mala skôr taký nádych, akoby bola pre deti a niektoré udalosti, ktoré sa tam odohrali mi prišli, akoby.. neviem, neviem to popísať, ale proste to boli chvíle, kedy som si povedala, že wau, toto by som veru nečakala, ale stalo sa. Vtedy mi niekedy naozaj padla sánka.
Z postáv som si obľúbila Annie, koľkokrát sa Vám v príbehoch stáva, že niekto opisuje svoju mladšiu sestru v pozitívnom svetle? Veľmi málo a tak prišlo vhod, že konečne žiadne súrodenecké zvady, ale celkom milý vzťah medzi bratom a sestrou. A takisto ma dostala úprimnosť pána Hroozleyho, keď hovoril o "bežných" aj keď smutných upírskych veciach s trochou smútku v hlase, ale hlavne, že sa to nesnažil zapierať. Tým si ma získal, hlavne na konci knihy.
Som zvedavá hlavne na ostatné diely, ktoré dúfam, že budú strašidelnejšie ako tento prvý, ak nie, nič sa nedeje, aj táto časť stála za prečítanie.
Neskrotená by P.C. Cast
3.0
Začína to vyzerať tak, že dobré časy nadobro pominuli. Neferet je čoraz prefíkanejšia a takmer sa jej podarí Zoey odpútať od jej priateľov. To už som si začínala vravieť, že to tej mrche nemôže prejsť len tak, predsa len to medzi Zoey a jej priateľmi trochu škrípe a tá krava to hádam nerozhádže ešte viac. Chyba, akoby sa jej to podarilo. Našťastie len na chvíľu a Zoey napokon znova nájde cestu k nim a spolu s nimi aj ich podporu.
Je to predsa len ťažké, keď musíte klamať nie preto, žeby ste chceli, ale preto, aby ste ich vlastne ochránili, len škoda, že dotyční to potom málokedy vedia pochopiť. V čase, kedy Zoey ostane bez priateľov, ktorí našťastie nie je dlhý jej pomáha Afrodita a už premenená Stevie Rae, ktorá však akoby mala nejaké tajomstvo, o ktorom ale nechce nikomu povedať a Zoey ho ani vedieť nechce, pretože zatiaľ jej stačí, že má svoju priateľku naspäť.
V tejto časti sa vo veľkom dej točí okolo zvláštnych čiernych tieňov, pohybujúcich sa po okolí, okolo Afroditinej zvláštnej vidiny, v ktorej bola akási neurčitá básnička a na radu napokon prichádza aj Zoeyina babička, ktorá príde do Školy noci, aby sa im pokúsila pomôcť. To už sme ale pomaly pri konci, keďže v celej knihe sa hlavne snažia rozlúštiť proroctvo ukryté v básni a takisto odhaliť, čo na nich zase Neferet chystá.
A že je to tentokrát veru veľký plán a nielen nejaká búda našitá na Zoey. Tu už ide o osud sveta a ľudstva, pretože sa zdá, že Neferet je už totálne šialená a nezdráha sa ničoho. Zoey však dúfa, že na poslednú chvíľu sa jej ju podarí zastaviť. Všetko podstatné sa napokon odohrá pri rituály, ktorý nedopadne celkom tak akoby všetci čakali.
Dokonca aj mňa ten koniec prekvapil, myslela som si, že... Och no, je jedno čo som si myslela, pretože nech to napíšem ako chcem, prezradila by som asi to najpodstatnejšie a už som aj tak toho prezradila dosť. A aby som nezabudla, na chvíľku sa opäť objavuje Heath, Erik, ktorý sa chová trochu zvláštne a aby toho nebolo málo v škole sa objavuje nový žiak - Stark ,ktorý vie dokonale ovládať luk. A Zoey je zase v jednom kolotoči lásky a zmiešaných pocitov. Ale to len tak na okraj.
Je to predsa len ťažké, keď musíte klamať nie preto, žeby ste chceli, ale preto, aby ste ich vlastne ochránili, len škoda, že dotyční to potom málokedy vedia pochopiť. V čase, kedy Zoey ostane bez priateľov, ktorí našťastie nie je dlhý jej pomáha Afrodita a už premenená Stevie Rae, ktorá však akoby mala nejaké tajomstvo, o ktorom ale nechce nikomu povedať a Zoey ho ani vedieť nechce, pretože zatiaľ jej stačí, že má svoju priateľku naspäť.
V tejto časti sa vo veľkom dej točí okolo zvláštnych čiernych tieňov, pohybujúcich sa po okolí, okolo Afroditinej zvláštnej vidiny, v ktorej bola akási neurčitá básnička a na radu napokon prichádza aj Zoeyina babička, ktorá príde do Školy noci, aby sa im pokúsila pomôcť. To už sme ale pomaly pri konci, keďže v celej knihe sa hlavne snažia rozlúštiť proroctvo ukryté v básni a takisto odhaliť, čo na nich zase Neferet chystá.
A že je to tentokrát veru veľký plán a nielen nejaká búda našitá na Zoey. Tu už ide o osud sveta a ľudstva, pretože sa zdá, že Neferet je už totálne šialená a nezdráha sa ničoho. Zoey však dúfa, že na poslednú chvíľu sa jej ju podarí zastaviť. Všetko podstatné sa napokon odohrá pri rituály, ktorý nedopadne celkom tak akoby všetci čakali.
Dokonca aj mňa ten koniec prekvapil, myslela som si, že... Och no, je jedno čo som si myslela, pretože nech to napíšem ako chcem, prezradila by som asi to najpodstatnejšie a už som aj tak toho prezradila dosť. A aby som nezabudla, na chvíľku sa opäť objavuje Heath, Erik, ktorý sa chová trochu zvláštne a aby toho nebolo málo v škole sa objavuje nový žiak - Stark ,ktorý vie dokonale ovládať luk. A Zoey je zase v jednom kolotoči lásky a zmiešaných pocitov. Ale to len tak na okraj.
The First Patient by Michael Palmer
3.0
S Palmerom som sa nestretla po prvýkrát pri tejto knihe. Našťastie. Nechcem tým hneď v úvode naznačovať, že by táto kniha bola zlá, to nie, ale musím povedať, že som od neho čítala aj lepšie príbehy a tento bohužiaľ patril k tým priemernejším, aj keď svoje hodnotenie som napokon starostlivo zvažovala.
Príbeh nás zavedie spočiatku na Gabeovu farmu, ktorý je hlavnou postavou. Tam ho navštívi jeho dlhoročný priateľ a zároveň prezident Spojených štátov s prosbou o pomoc. Keďže ide o priateľa, ktorý mu neraz pomohol a poznajú sa už dlhé roky, Gabe jeho prosbu nezvažuje príliš dlho a odchádza spolu s ním do Bieleho domu, aby tam prebral miesto jeho doktora, ktorý z ničoho nič zmizol.
Kde by sme však boli, keby to bolo len takéto jednoduché. Prezidentov zdravotný stav, aj keď nie je nejako vážny má predsa len akési svoje chvíľkové odchýlky, ktoré zapríčiňujú to, že prezident sa v istých momentoch nechová práve príčetne a to by mohlo ohroziť jeho kariéru v budúcom volebnom období. Gabe sa teda dostáva do ťažkej pozície, jednak musí pátrať po tom, akou chorobou prezident trpí, ale zároveň premýšľať nad tým, či je prezident ešte skutočne schopný zastávať svoju funkciu aj napriek záchvatom, ktoré sa sem tam objavujú.
Rozhodne sa v prospech prezidenta, aspoň pokým nepríde na to, čo zvláštne sa deje v jeho tele, čo spôsobuje všetky tie zvláštne stavy. Popri tom však spoznáva krásnu Alison, ktorá v Bielom dome pracuje ako sestra a o ktorej si nie je tak celkom istý, či sa jej dá veriť alebo nie. Čím dlhšie je však Gabe obyvateľom Washingtonu, tým viac si je istý, že už nemôže veriť nikomu okrem seba. A aby toho nebolo málo, niekto sa ho snaží zabiť.
Príbeh ako vyšitý, viac písať nebudem, pretože je to predsa len príbeh zamotaný a ja sa bojím, aby som neprezradila priveľa. Spočiatku mi však pripadalo, akoby sa rozbiehal priam plazivým tempom, alebo mi len možno prezidentov záchvat neprišiel dostatočne zaujímavý, ktovie. Jediným plusom knihy bolo záverečné rozuzľovanie toho, čo sa tam všetko dialo, kto bol do čoho zapletený a podobne. Vtedy som mala pocit, že sa konečne niečo deje a že Palmer to predsa len nepokašľal tak veľmi ako som si spočiatku myslela. Chvalabohu.
Vrátim sa ešte k postavám. Gabe mi prišiel celkom sympatický, aj keď niekedy som už mala sama nervy z toho všetkého čo sa tam deje a čo som už ja začínala tušiť, ale on ako keby mal klapky na ušiach aj očiach, ale komu by sa nezapáčil kľudný doktorko, ktorý má rád kone? Naopak Drew (prezident) sa mi nepozdával už od začiatku. Akoby z neho vyžarovala nejaká nesympatickosť, akoby to bol taký opak Gabea, každopádne v závere dostal čo mu patrilo, aspoň dúfam. Páčila sa mi postava Gabeovho slepého priateľa, škoda, že nebol na viacerých stránkach, určite by som jeho prítomnosť ocenila. A potom tam bolo ešte mnoho postáv, ktoré mi neprišli nejako extra dôležité, alebo sa v príbehu mihli len na krátku chvíľu.
Každopádne verím, že toto nebude moja posledná kniha od Palmera a verím, že tie ďalšie budú lepšie ako prvé dve tretiny tejto knihy. Skôr by som si vybrala a opäť prečítala Sesterstvo, ako práve túto knihu. Ale ten koniec mal skutočne niečo do seba. Ani som nečakala, že sa tam skrýva toľko ľudí a toľko tajomstiev, koľko bolo napokon odhalených.
Príbeh nás zavedie spočiatku na Gabeovu farmu, ktorý je hlavnou postavou. Tam ho navštívi jeho dlhoročný priateľ a zároveň prezident Spojených štátov s prosbou o pomoc. Keďže ide o priateľa, ktorý mu neraz pomohol a poznajú sa už dlhé roky, Gabe jeho prosbu nezvažuje príliš dlho a odchádza spolu s ním do Bieleho domu, aby tam prebral miesto jeho doktora, ktorý z ničoho nič zmizol.
Kde by sme však boli, keby to bolo len takéto jednoduché. Prezidentov zdravotný stav, aj keď nie je nejako vážny má predsa len akési svoje chvíľkové odchýlky, ktoré zapríčiňujú to, že prezident sa v istých momentoch nechová práve príčetne a to by mohlo ohroziť jeho kariéru v budúcom volebnom období. Gabe sa teda dostáva do ťažkej pozície, jednak musí pátrať po tom, akou chorobou prezident trpí, ale zároveň premýšľať nad tým, či je prezident ešte skutočne schopný zastávať svoju funkciu aj napriek záchvatom, ktoré sa sem tam objavujú.
Rozhodne sa v prospech prezidenta, aspoň pokým nepríde na to, čo zvláštne sa deje v jeho tele, čo spôsobuje všetky tie zvláštne stavy. Popri tom však spoznáva krásnu Alison, ktorá v Bielom dome pracuje ako sestra a o ktorej si nie je tak celkom istý, či sa jej dá veriť alebo nie. Čím dlhšie je však Gabe obyvateľom Washingtonu, tým viac si je istý, že už nemôže veriť nikomu okrem seba. A aby toho nebolo málo, niekto sa ho snaží zabiť.
Príbeh ako vyšitý, viac písať nebudem, pretože je to predsa len príbeh zamotaný a ja sa bojím, aby som neprezradila priveľa. Spočiatku mi však pripadalo, akoby sa rozbiehal priam plazivým tempom, alebo mi len možno prezidentov záchvat neprišiel dostatočne zaujímavý, ktovie. Jediným plusom knihy bolo záverečné rozuzľovanie toho, čo sa tam všetko dialo, kto bol do čoho zapletený a podobne. Vtedy som mala pocit, že sa konečne niečo deje a že Palmer to predsa len nepokašľal tak veľmi ako som si spočiatku myslela. Chvalabohu.
Vrátim sa ešte k postavám. Gabe mi prišiel celkom sympatický, aj keď niekedy som už mala sama nervy z toho všetkého čo sa tam deje a čo som už ja začínala tušiť, ale on ako keby mal klapky na ušiach aj očiach, ale komu by sa nezapáčil kľudný doktorko, ktorý má rád kone? Naopak Drew (prezident) sa mi nepozdával už od začiatku. Akoby z neho vyžarovala nejaká nesympatickosť, akoby to bol taký opak Gabea, každopádne v závere dostal čo mu patrilo, aspoň dúfam. Páčila sa mi postava Gabeovho slepého priateľa, škoda, že nebol na viacerých stránkach, určite by som jeho prítomnosť ocenila. A potom tam bolo ešte mnoho postáv, ktoré mi neprišli nejako extra dôležité, alebo sa v príbehu mihli len na krátku chvíľu.
Každopádne verím, že toto nebude moja posledná kniha od Palmera a verím, že tie ďalšie budú lepšie ako prvé dve tretiny tejto knihy. Skôr by som si vybrala a opäť prečítala Sesterstvo, ako práve túto knihu. Ale ten koniec mal skutočne niečo do seba. Ani som nečakala, že sa tam skrýva toľko ľudí a toľko tajomstiev, koľko bolo napokon odhalených.
Upírův pomocník by Darren Shan
4.0
Po prvej časti som toto teda nečakala, myslela som, že to bude len pekný príbeh. To som však netušila, čo ma bude čakať na konci! A veruže to už nebola len rozprávka pre deti, ale čosi, čo by som deťom do rúk ani nedala. Nedosahovalo to však "moju" hororovú laťku, ale jednoznačne sa to k nej blížilo. Neviem sa dočkať tretej časti.
Krvavé chodby by Darren Shan
3.0
Keďže prechádzajúce dve knihy ma nadchli, dúfala, som, že táto bude ešte lepšia. Trochu som sa však prerátala. Nieže by tretia kniha bola zlá, ale moje asi vysoké očakávania nesplnila. Bola to len taká mini chuťovka na pár prednášok. Dúfam, že ako bude príbeh pokračovať ďalej, ešte sa to rozbehne. Oproti prvým dvom, ale trochu slabšia. Aspoň podľa môjho názoru.
Upíří hora by Darren Shan
4.0
Zas a znova sa vraciam k Darrenovi a jeho poloupírskemu životu. Tentokrát to však bola oproti predošlým knihám, len taká minichuťovka, ktorá ma podľa mňa mala len navnadiť na ďalšiu časť, čo sa jej v konečnom dôsledku aj podarilo. Rozhodne som veľmi zvedavá, ako to bude pokračovať v ďalšej časti, keďže mi táto prišla taká akosi neuzavretá.
Tentokrát nás príbeh posunul o čosi viac ako predtým, skočili sme o šesť rokov, Darren je už starší a spolu s panom Hroozleym sa chystajú na radu upírov, čo veru nie je najjednoduchšia cesta, keďže rada sídli niekde ďaleko, kde je podľa Darrenových informácií sneh a hlavne ako je už z názvu jasné, je to hora, na ktorú sa potrebujú vyškrabať. Naboso a hlavne bez kadejakého mihania. Vraj to má byť akási forma skúšky.
Táto knižočka mi fakt pripadala neskutočne krátka, opisovala vlastne len ich cestu k hore a potom prvé dni v srdci upírskeho hniezda rady. Spoznávame nové priestory, objavujú sa nové postavy. Mne osobne najviac "sadol" maličký vlk, nepomôžem si, keď som si ho tak predstavila, takého chutného a huňatého, musela som si ho obľúbiť hneď. A takisto Hroozleyho učiteľa, učaroval mi ten jeho kľud a humor.
Zo starých postáv tam naopak nebol dlhodobejšie takmer nikto okrem Darrena a Hroozleyho, dokonca som miestami musela pripustiť, že mi chýbal Evra, ktorý na výpravu ísť nemohol, ale podľa mňa by po tom, čo sa stalo kedysi ani nešiel.
Nesmiem zabudnúť, ani na pána Sudda, ktorý sa na chvíľu objavil, aby vnútil Hroozleymu a Darrenovi dvoch zo svojich "lidiček", aby ich sprevádzali na horu a aj keď mi to spočiatku bolo trochu proti srsti, lebo som si na nich už podľa toho hladkania brucha, keď boli hladní urobila svoj názor a veruže nebol veľmi pozitívny. Ku koncu knihy sa však postupne menil a som zvedavá ako sa to bude s týmto národíkom vyvíjať ďalej.
Celkovo by som však knihu ohodnotila dobre. Avšak ešte stále čakám na niečo, čo by prekonalo túto priemernosť a vyškriabalo sa trochu vyššie ako sú tri hviezdičky. Tie knihy na to majú, len akosi to v nich ešte neviem nájsť. Snáď nabudúce.
Tentokrát nás príbeh posunul o čosi viac ako predtým, skočili sme o šesť rokov, Darren je už starší a spolu s panom Hroozleym sa chystajú na radu upírov, čo veru nie je najjednoduchšia cesta, keďže rada sídli niekde ďaleko, kde je podľa Darrenových informácií sneh a hlavne ako je už z názvu jasné, je to hora, na ktorú sa potrebujú vyškrabať. Naboso a hlavne bez kadejakého mihania. Vraj to má byť akási forma skúšky.
Táto knižočka mi fakt pripadala neskutočne krátka, opisovala vlastne len ich cestu k hore a potom prvé dni v srdci upírskeho hniezda rady. Spoznávame nové priestory, objavujú sa nové postavy. Mne osobne najviac "sadol" maličký vlk, nepomôžem si, keď som si ho tak predstavila, takého chutného a huňatého, musela som si ho obľúbiť hneď. A takisto Hroozleyho učiteľa, učaroval mi ten jeho kľud a humor.
Zo starých postáv tam naopak nebol dlhodobejšie takmer nikto okrem Darrena a Hroozleyho, dokonca som miestami musela pripustiť, že mi chýbal Evra, ktorý na výpravu ísť nemohol, ale podľa mňa by po tom, čo sa stalo kedysi ani nešiel.
Nesmiem zabudnúť, ani na pána Sudda, ktorý sa na chvíľu objavil, aby vnútil Hroozleymu a Darrenovi dvoch zo svojich "lidiček", aby ich sprevádzali na horu a aj keď mi to spočiatku bolo trochu proti srsti, lebo som si na nich už podľa toho hladkania brucha, keď boli hladní urobila svoj názor a veruže nebol veľmi pozitívny. Ku koncu knihy sa však postupne menil a som zvedavá ako sa to bude s týmto národíkom vyvíjať ďalej.
Celkovo by som však knihu ohodnotila dobre. Avšak ešte stále čakám na niečo, čo by prekonalo túto priemernosť a vyškriabalo sa trochu vyššie ako sú tri hviezdičky. Tie knihy na to majú, len akosi to v nich ešte neviem nájsť. Snáď nabudúce.
Les kostí by Carrie Ryan, Jana Melcerová
5.0
Na túto knihu som sa celkom tešila aj keď po jej stiahnutí ešte hodnú chvíľu čakala na ploche počítača a niekoľko dní som odolávala. Napokon som sa však do nej pustila, nočnou hodinou, čo bolo dosť nešťastné rozhodnutie, keďže som práve bola na svojej internátnej izbe a spolubývajúca sa chystala spať. Spočiatku som totiž chcela prečítať len pár strán, dať si takú malú ochutnávku pred spaním, aby som potom mohla na druhý deň pokračovať. Stalo sa však, čo som nečakala. Kniha ma úplne dostala.
Aj napriek tomu, že popri sledovaní Walking Dead a nespočetnom množstve filmov, kde sa zombíci prechádzajú jedna radosť, bolo toto moje prvé stretnutie s nimi na stránkach knihy. Musím priznať, že to bolo mierne nezvyčajné. Nevidieť ich, ale predstavovať si ich. Kniha ma pohltila a nechcela pustiť. Nedá mi ešte nespomenúť, že celý príbeh mi dosť pripomínal film Osada s Joaquinom Phoenixom, až na to, že títo cudzinci za plotom neboli vymyslení, ale skutoční.
Čo ma v knihe dostalo asi najviac boli vzťahy. Neskutočne poprepletané, na jednu stranu som myslela, že mňa samu trafí šľak z toho všetkého nespravodlivého čo tam bolo popísané a že tam toho bolo podľa mňa celkom dosť. Darmo som čakala lásku až za hrob alebo aspoň takú ako z rozprávky, láska bola, ale ani trochu nie taká, akú by som si predstavovala. Nehodnotím to však ako zápor, nakoľko zamilovaných postáv nám v knihách pobehuje dostatok a šťastných vzťahov taktiež.
Keď by som mala túto knihu porovnať s ostatnými, ktoré som čítala doteraz, nepodobá sa na žiadnu z nich. Alebo aspoň mne sa to tak nezdá. Nedočkavo som hltala slovo za slovom, rýchlo otáčala stránku za stránkou a nevedela sa dočkať, čím ma príbeh ešte prekvapí.
-------------------------
Dala som si re-reading po štyroch rokoch. Tá kniha je stále taká dobrá, ako vtedy, aj keď dnes sa mi tie vzťahové veci zdajú mierne pritiahnuté za vlasy, kniha ma znova dokázala upútať a pohltiť a prečítala som ju behom pár hodín. :-)
Aj napriek tomu, že popri sledovaní Walking Dead a nespočetnom množstve filmov, kde sa zombíci prechádzajú jedna radosť, bolo toto moje prvé stretnutie s nimi na stránkach knihy. Musím priznať, že to bolo mierne nezvyčajné. Nevidieť ich, ale predstavovať si ich. Kniha ma pohltila a nechcela pustiť. Nedá mi ešte nespomenúť, že celý príbeh mi dosť pripomínal film Osada s Joaquinom Phoenixom, až na to, že títo cudzinci za plotom neboli vymyslení, ale skutoční.
Čo ma v knihe dostalo asi najviac boli vzťahy. Neskutočne poprepletané, na jednu stranu som myslela, že mňa samu trafí šľak z toho všetkého nespravodlivého čo tam bolo popísané a že tam toho bolo podľa mňa celkom dosť. Darmo som čakala lásku až za hrob alebo aspoň takú ako z rozprávky, láska bola, ale ani trochu nie taká, akú by som si predstavovala. Nehodnotím to však ako zápor, nakoľko zamilovaných postáv nám v knihách pobehuje dostatok a šťastných vzťahov taktiež.
Keď by som mala túto knihu porovnať s ostatnými, ktoré som čítala doteraz, nepodobá sa na žiadnu z nich. Alebo aspoň mne sa to tak nezdá. Nedočkavo som hltala slovo za slovom, rýchlo otáčala stránku za stránkou a nevedela sa dočkať, čím ma príbeh ešte prekvapí.
-------------------------
Dala som si re-reading po štyroch rokoch. Tá kniha je stále taká dobrá, ako vtedy, aj keď dnes sa mi tie vzťahové veci zdajú mierne pritiahnuté za vlasy, kniha ma znova dokázala upútať a pohltiť a prečítala som ju behom pár hodín. :-)
Skúšky smrti by Darren Shan
4.0
Po predošlej časti som bola na túto veľmi zvedavá, nakoľko to konečne vyzeralo, že sa začne niečo diať. A veruže kniha splnila moje očakávania, dokonca myslím, že ešte ich aj mierne prekonala. Neodohrávalo sa tam nič extra hrozné, zato nervy mi išlo v niektorých momentoch priam roztrhať.
V tejto časti je Darren nútený vykonať skúšky smrti, aby dokázal, že je skutočne hodný stať sa právoplatným upírom a taktiež aby očistil seba aj pána Hroozleyho, ktorý ho premenil aj napriek jeho mladému veku a takisto za to, že mu nepovedal, čo všetko ho v upírskom živote čaká. Darren na tieto skúšky pristane, takisto pán Hroozley, aj keď mu je jasné, že bude treba veľa nielen odvahy ale i šťastia, aby sa Darrenovi tieto skúšky podarilo zvládnuť.
Môžeme tak sledovať Darrena ako zvláda skúšky a takisto zotavovanie medzi nimi, ale okrem toho sa tiež staneme svedkami toho, ako do Upírskej hory príde posledný upír a začne sa trojdňová oslava nemŕtvych, kedy si všetci chcú porozprávať historky, zatancovať, zabaviť sa. Taká väčšia rodinná slávnosť, ktorej by som sa osobne tiež rada zúčastnila. Aspoň niektorých častí.
V hore sa Darren takisto znova stretáva s novými upírmi, dokonca stretne aj ženu upírku, ktorá ho dokonca vyzve na súboj. Počas trojdňových osláv sa všetci upíri zabávajú a všetko zlé, čo na nich možno čaká odkladajú bokom. No len čo sa oslavy skončia, každý sa vráti k svojim povinnostiam a Darren pokračuje v skúškach.
Ja takisto idem pokračovať v ďalšej knihe, pretože koniec, ktorým nás kniha prekvapí je vskutku napísaný tak, že človek nemôže inak, len otvoriť pokračovanie a znova sa začítať do príbehu, ktorý sa tento krát znova poriadne rozbehol. (To putovanie na horu ma trochu nudilo, ale tu, tu je akcia nad akciu).
V tejto časti je Darren nútený vykonať skúšky smrti, aby dokázal, že je skutočne hodný stať sa právoplatným upírom a taktiež aby očistil seba aj pána Hroozleyho, ktorý ho premenil aj napriek jeho mladému veku a takisto za to, že mu nepovedal, čo všetko ho v upírskom živote čaká. Darren na tieto skúšky pristane, takisto pán Hroozley, aj keď mu je jasné, že bude treba veľa nielen odvahy ale i šťastia, aby sa Darrenovi tieto skúšky podarilo zvládnuť.
Môžeme tak sledovať Darrena ako zvláda skúšky a takisto zotavovanie medzi nimi, ale okrem toho sa tiež staneme svedkami toho, ako do Upírskej hory príde posledný upír a začne sa trojdňová oslava nemŕtvych, kedy si všetci chcú porozprávať historky, zatancovať, zabaviť sa. Taká väčšia rodinná slávnosť, ktorej by som sa osobne tiež rada zúčastnila. Aspoň niektorých častí.
V hore sa Darren takisto znova stretáva s novými upírmi, dokonca stretne aj ženu upírku, ktorá ho dokonca vyzve na súboj. Počas trojdňových osláv sa všetci upíri zabávajú a všetko zlé, čo na nich možno čaká odkladajú bokom. No len čo sa oslavy skončia, každý sa vráti k svojim povinnostiam a Darren pokračuje v skúškach.
Ja takisto idem pokračovať v ďalšej knihe, pretože koniec, ktorým nás kniha prekvapí je vskutku napísaný tak, že človek nemôže inak, len otvoriť pokračovanie a znova sa začítať do príbehu, ktorý sa tento krát znova poriadne rozbehol. (To putovanie na horu ma trochu nudilo, ale tu, tu je akcia nad akciu).